102. kapitola
Hospodin, počuj moju modlitbu
1 Modlitba biedneho, keď je zúfalý a vylieva si žiaľ pred Hospodinom.102,1 1Krľ 8,38 2 Hospodin, počuj moju modlitbu, kiež moje volanie k tebe prenikne! 3 Neskrývaj svoju tvár predo mnou v deň súženia, nakloň ku mne ucho, keď volám, rýchlo mi odpovedz!102,3 Ž 27,9 4 Veď moje dni sa rozplynuli ako dym, kosti mám žeravé ako pahreba.102,4 Jób 30,30; Oz 13,3; Jk 4,14 5 Srdce mi usychá ako pokosená tráva, aj chlieb už zabúdam jesť. 6 Od samého vzdychania mi telo vyschlo na kosť.102,6 Jób 19,20; Ž 22,16 7 Podobám sa pelikánovi na púšti, som ako sova102,7 Alt. kuvik. v rozvalinách.102,7 Iz 34,11; Sof 2,14 8 Bdiem a som ako osamelé vtáča na streche.102,8 Ž 77,5 9 Celý deň ma tupia moji nepriatelia, znevažujú ma tí, čo proti mne zúria.102,9 Ž 31,12 10 Veď popol jem ako chlieb, nápoj si riedim slzami102,10 Ž 42,4 11 pre tvoj veľký hnev a tvoju rozhorčenosť, lebo si ma zodvihol a odhodil. 12 Moje dni sú ako predĺžený tieň, usychám ako bylina.102,12 Ž 90,6; 109,23; 144,4; Koh 6,12 13 Ty však, Hospodin, zostávaš naveky, tvoja pamiatka je z pokolenia na pokolenie.102,13 Ž 111,4; 135,13; Lk 22,19 14 Ty povstaneš, zľutuješ sa nad Sionom, lebo je čas prejaviť mu priazeň, nadišla tá chvíľa.102,14 Ž 69,14; Iz 40,2 15 Tvoji sluhovia milujú jeho kamene, ľútosť ich zviera nad jeho troskami.102,15 Neh 2,3.17 16 Báť sa budú pohania tvojho mena, Hospodin, a všetci králi zeme tvojej slávy,102,16-17 Iz 40,5; 60,1-3; Jer 33,9 17 pretože Hospodin znova vystavia Sion a ukáže sa vo svojej sláve. 18 Skloní sa k modlitbe opustených a nepohrdne ich modlitbou. 19 Nech sa to zapíše pre budúce pokolenia, aby znova stvorený ľud chválil Hospodina,102,19 Ž 22,31n; Rim 15,4 20 že pozrel zo svojej vznešenej svätyne, že Hospodin hľadel z neba na zem,102,20 Ž 11,4; 14,2 21 aby počul kvílenie väzňov a vyslobodil odsúdených na smrť,102,21 Ž 79,11; Zach 9,11 22 aby meno Hospodina oznámili na Sione a jeho chválu v Jeruzaleme, 23 keď sa zhromaždia národy a kráľovstvá, aby slúžili Hospodinovi.102,23 Iz 2,2n; 60,3.10; Jer 3,17; Lk 13,29 24 Na ceste mi podlomil silu, skrátil moje dni.102,24 Ž 89,46 25 Hovorím: „Môj Bože, neber ma v polovici mojich dní!“ Tvoje roky pretrvávajú z pokolenia na pokolenie.102,25 Iz 38,10 26 Pradávno si založil zem, aj nebesia sú dielo tvojich rúk.102,26-28 Heb 1,10-12 27 Tie sa pominú, ty ostaneš, všetko sa rozpadne ako rúcho, vymeníš ich ako odev, zmenia sa.102,27 Iz 51,6; Lk 21,33; 2Pt 3,10; Zj 21,1 28 Ty si však ten istý a tvoje roky sú bez konca.102,28 Nár 5,19; Mal 3,6; Heb 13,8 29 Synovia tvojich služobníkov budú bývať bezpečne a ich potomstvo bude stáť pevne pred tebou.102,29 Ž 69,36n; Ez 37,25