10. kapitola
Hospodin, prečo si tak ďaleko
(lamed)
1Hospodin, prečo si tak ďalekoa prečo sa skrývaš v čase súženia?2Spupnosť bezbožníka spaľuje chudobného.Nech sa chytí do nástrah, ktoré pripravil.3Bezbožník sa vystatuje svojimi záľubami,chváli lakomca a pohŕda Hospodinom.4Bezbožník hovorí povýšene:„Boh sa nestará, Boha niet.“Také je celé jeho zmýšľanie.5Úspešné sú jeho cesty v každom čase.Tvoje súdy sú pre neho privysoko.Soptí proti všetkým svojim protivníkom.6Myslí si: „Nepohnem sa.Z pokolenia na pokolenie nič zlé ma nestihne.“(pé)
7Ústa má plné kliatby, klamu a násilia,na jazyku trápenie a neprávosť.8Sedáva na postriežke za ohradou,v úkrytoch vraždí nevinného,očami sliedi po bezbranných.(ajin)
9V húštine striehne ako v úkryte lev.Striehne, aby sa zmocnil biedneho.Zmocní sa biedneho, vtiahne ho do siete.10Plazí sa a krčí,nešťastníci padajú do jeho pazúrov.11Myslí si: „Boh zabudol,skryl si tvár, nikdy to neuvidí.“(kóf)
12Hospodin, Bože, povstaň, zdvihni svoju ruku!Nezabúdaj na ubiedených!13Prečo smie bezbožník znevažovať Bohaa myslieť si: „Ty to nevyskúmaš?“(réš)
14Ty však vidíš trápenie a žiaľ,hľadíš a berieš to do svojich rúk.Bezbranný sa spolieha na teba,ty pomáhaš sirote.(šín)
15Zlom rameno bezbožného a zlého človeka.Jeho bezbožnosť vypátraš, nič ti neunikne.16Hospodin je kráľom na večné veky,pohania zmiznú z jeho krajiny.(tav)
17Vypočúvaš túžbu pokorných, Hospodin,posilňuješ ich srdce, nakláňaš k nim ucho.18Brániš právo siroty i zdeptaného.Pozemský človek už nebude naháňať strach.