Predchádzajúca kapitola

5. kapitola

Rafael u Tobiho

1 Vtedy Tobiáš odpovedal svojmu otcovi Tobimu: „Otec, urobím všetko, čo si mi prikázal. 2 Ale ako budem môcť prevziať striebro od toho človeka? Veď ma nepozná a ja nepoznám jeho. Aké znamenie mu mám dať, aby ma poznal, aby mi uveril a aby mi to striebro vydal? Okrem toho nepoznám cestu do Médska, ako sa ta dostanem.“ 3 Vtedy odpovedal Tobi svojmu synovi Tobiášovi: „Napísali sme potvrdenie, ktoré sme vlastnoručne podpísali — on i ja. Rozdelil som ho na dvoje a každý sme si vzali jednu časť; položil som ju k striebru. Hľa, je to už dvadsať rokov, čo som si to striebro uložil. Teraz, syn môj, nájdi si spoľahlivého človeka, ktorý pôjde s tebou. Budeme ho platiť celý čas, kým sa nevrátiš. Prevezmi od Gabaela to striebro.“ 4 Tobiáš sa vybral hľadať človeka, ktorý s ním pôjde do Médska a ktorý pozná cestu. Odrazu videl stáť pred sebou Rafaela, anjela, ale on nevedel, že je to Boží anjel. 5 Rafael sa ho spýtal: „Odkiaľ si, mladý muž?“ Tobiáš odpovedal: „Som zo synov Izraela, spomedzi tvojich bratov, a prišiel som sem za prácou.“ A pokračoval: „Poznáš cestu do Médska?“ 6 Povedal mu: „Áno. Mnoho ráz som tam už bol a zo skúsenosti dobre poznám všetky cesty. Často som cestoval do Médska a býval som u nášho brata Gabaela, ktorý žije v médskych Ragách. Do Rág sú to plné dva dni cesty z Ekbatán, pretože ležia v horách.“ 7 Tobiáš mu povedal: „Počkaj ma, mladý muž, kým to pôjdem oznámiť otcovi. Lebo potrebujem, aby si išiel so mnou. Zaplatím ti za to.“ 8 Povedal mu: „Počkám, ale dlho sa nezdržuj.“ 9 Keď Tobiáš vošiel do domu, oznámil to svojmu otcovi Tobimu: „Počúvaj. Našiel som človeka z našich bratov Izraelitov.“ Otec mu povedal: „Zavolaj mi toho človeka, aby som zistil, z akého je rodu, z akého kmeňa a či je dosť spoľahlivý, aby ťa sprevádzal, syn môj.“ 10 Tobiáš vyšiel von a zavolal ho: „Mladý muž! Môj otec ťa volá.“ Rafael vošiel dnu a Tobi ho pozdravil ako prvý. On odpovedal: „Želám ti veľa radosti.“ Tobi mu povedal: „Z čohože ja môžem mať ešte radosť? Som človek, ktorému neslúžia oči. Nevidím Božie svetlo, ale ležím v tme ako mŕtvi, ktorí už nikdy neuzrú svetlo. Hoci žijem, som medzi mŕtvymi. Počujem hlas ľudí, ale ich nevidím.“ Rafael mu povedal: „Vzchop sa! Čoskoro ťa Boh uzdraví. Vzchop sa!“ Nato mu Tobi povedal: „Môj syn Tobiáš chce ísť do Médska. Budeš môcť ísť s ním a doviesť ho ta? Zaplatím ti za to, brat môj.“ Rafael mu odpovedal: „Budem môcť ísť s ním. Ja poznám všetky cesty. Často som cestoval do Médska a poznám všetky roviny i vrchy v ňom. Poznám všetky cesty v Médsku.“ 11 Tobi sa ho opýtal: „Brat, z ktorého rodu a z ktorého kmeňa pochádzaš? Povedz mi to, brat môj.“ 12 Povedal mu: „Načo potrebuješ poznať kmeň?“ Tobi odpovedal: „Brat, chcem poznať pravdu, čí syn si a aké je tvoje meno.“ 13 A on povedal: „Som Azariáš, syn veľkého Ananiáša spomedzi tvojich bratov.“ 14 Tobi mu povedal: „Vitaj a buď zdravý, brat môj. A nezazlievaj mi, brat môj, že som chcel poznať pravdu i tvoj rod. Ty si môj brat z dobrého a váženého rodu. Poznal som totiž Ananiáša i Nátana, dvoch synov veľkého Semeja. Oni so mnou putovali do Jeruzalema a klaňali sa tam spolu so mnou. A nezablúdili. Tvoji bratia sú dobrí ľudia a ty si z dobrého koreňa. Buď srdečne vítaný.“ 15 A dodal: „Dám ti drachmu ako dennú mzdu a všetko, čo budeš potrebovať spolu s mojím synom. 16 Choď teda s mojím synom a k mzde ti ešte pridám.“ 17 Rafael mu povedal: „Pôjdem s ním. Neboj sa. Zdraví odídeme a zdraví sa vrátime k tebe, lebo táto cesta je bezpečná.“ Tobi mu povedal: „Buď požehnaný, brat môj!“ Potom zavolal svojho syna a povedal mu: „Syn môj, priprav si veci na cestu a odíď so svojím bratom. Kiež vás tam Boh, ktorý je v nebi, ochraňuje a kiež vás vráti ku mne v zdraví. Jeho anjel kiež vás sprevádza svojou ochranou, syn môj.“ Tobiáš pobozkal otca i matku, vyšiel von a vydal sa na cestu. Tobi mu povedal: „Choď v zdraví!“

Starosť matky o Tobiáša

18 Tu sa jeho matka rozplakala a povedala Tobimu: „Prečo si poslal preč toto moje dieťa? Nie je vari on ako palica na oporu našich rúk, keď vchádza a vychádza pred nami? 19 Netreba sa hnať za striebrom. Nech nám je ako smeti, keď ide o nášho syna! 20 Stačí nám žiť s tým, čo nám Pán dal.“ 21 Tobi jej povedal: „Netráp sa. Naše dieťa odíde v zdraví a v zdraví sa k nám vráti. Tvoje oči ho uvidia v deň, keď k tebe príde zdravý. 22 Netráp sa, neboj sa o nich. Veď dobrý anjel pôjde s ním a jeho cesta bude úspešná. Vráti sa zdravý.“ 23 Vtedy prestala plakať.