4. kapitola
Peter a Ján pred veľradou
1Kým hovorili ľudu, pristúpili k nim kňazi, veliteľ chrámovej stráže so saducejmi 2a rozhorčovali sa nad tým, že učia ľud a v Ježišovi ohlasujú vzkriesenie mŕtvych. 3Položili na nich ruky a pretože už bol večer, zavreli ich do nasledujúceho dňa do väzenia. 4No mnohí z tých, čo počuli túto reč, uverili, takže počet mužov dosiahol asi päťtisíc.5Na druhý deň ráno sa v Jeruzaleme zišli poprední muži, starší a zákonníci, 6veľkňaz Annáš, Kajfáš, Ján, Alexander a všetci, čo boli z veľkňazského rodu. 7Postavili ich do stredu a vypytovali sa: „Akou mocou alebo v akom mene ste to urobili?“ 8Vtedy Peter, naplnený Duchom Svätým, im povedal: „Vodcovia ľudu a starší! 9Keďže nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok na chorom človeku a pýtate sa, ako bol zachránený, 10nech je to teda známe vám aj celému izraelskému ľudu: V mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali a ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych! Vďaka nemu stojí tento človek tu pred vašimi očami zdravý.11On je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli a stal sa uholným kameňom.12A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ 13Keď videli Petrovu a Jánovu odvahu a uvedomili si, že Peter i Ján sú neučení a prostí ľudia, veľmi sa čudovali a spoznávali, že sú to tí, čo boli s Ježišom. 14Keď videli stáť s nimi aj uzdraveného človeka, nemohli nič namietať. 15Prikázali im teda, aby vyšli z veľrady; potom sa spoločne radili: 16„Čo máme urobiť s týmito ľuďmi? Veď všetci obyvatelia Jeruzalema vedia, že ich zásluhou sa stalo očividné znamenie, a my to nemôžeme poprieť. 17Ale aby sa to medzi ľudom ešte väčšmi nešírilo, pohrozme im, aby už nikomu viac nehovorili v tomto mene.“ 18Potom ich zavolali a prikázali im, aby už vôbec v Ježišovom mene nehovorili a o ňom neučili. 19No Peter a Ján im odpovedali: „Posúďte sami, či je pred Bohom spravodlivé viac poslúchať vás ako Boha. 20My nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ 21Opäť im pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli spôsob, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo, 22keďže človek, ktorý bol zázračne uzdravený, mal vyše štyridsať rokov.Modlitba veriacich za odvahu
23Keď ich prepustili, prišli k svojim a porozprávali, čo im povedali veľkňazi a starší. 24Keď ich počuli, jednomyseľne pozdvihli svoj hlas k Bohu a povedali: „Pane, ty si stvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich. 25Ty si skrze Ducha Svätého povedal ústami nášho otca Dávida, tvojho služobníka:Prečo sa búria pohania a národy snujú daromné plány?26Povstali pozemskí králi a vladári sa spolčili proti Pánovi a proti jeho Pomazanému.27Veď v tomto meste sa naozaj spolčili Herodes a Pontský Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal, 28aby vykonali všetko to, čo tvoja ruka a tvoj zámer vopred určil, že sa má stať. 29Pozri teraz, Pane, na ich hrozby a daj svojim služobníkom, aby ohlasovali tvoje slovo s úplnou odvahou. 30Vystri svoju ruku, aby sa diali uzdravenia, znamenia a zázraky v mene tvojho svätého Služobníka Ježiša.“ 31Keď sa modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetkých naplnil Svätý Duch a s odvahou ohlasovali Božie slovo.Spoločné vlastníctvo veriacich
32A všetci, čo uverili, boli jedno srdce a duša, a bolo ich mnoho. A nikto nepokladal za svoje nič z toho, čo mu patrilo, ale všetko mali spoločné. 33Apoštoli s veľkou mocou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť. 34Nikto totiž medzi nimi nebol núdzny, pretože všetci, čo mali polia a domy, ich predávali a čo za ne utŕžili, prinášali 35a kládli k nohám apoštolov a každému pridelili toľko, koľko potreboval. 36Aj Jozef, ktorému apoštoli dali prímenie Barnabáš, čo v preklade znamená Syn útechy, levita, pôvodom Cyperčan, 37mal pole, predal ho, priniesol peniaze a položil ich k nohám apoštolov.