Predchádzajúca kapitola

23. kapitola

1 Pavol sa uprene zahľadel na veľradu a povedal: „Muži, bratia! Ja som až do dnešného dňa žil pred Bohom podľa svojho najlepšieho svedomia.“ 2 Nato veľkňaz Ananiáš prikázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho bili po ústach. 3 Vtedy mu Pavol povedal: „Boh bude biť teba, ty obielená stena! Sedíš tu, aby si ma súdil podľa Zákona, no kážeš ma biť, čo je v rozpore so Zákonom.“ 4 Okolostojaci mu však povedali: „Ty nadávaš Božiemu veľkňazovi?“ 5 Nato Pavol odpovedal: „Nevedel som, bratia, že je to veľkňaz. Je predsa napísané: Nebudeš zlorečiť vladárovi svojho ľudu.“ 6 Keďže Pavol vedel, že jednu časť veľrady tvoria saduceji a druhú farizeji, zvolal vo veľrade: „Muži, bratia! Ja som farizej, syn farizeja, a súdia ma pre nádej a zmŕtvychvstanie.“ 7 Len čo to povedal, medzi farizejmi a saducejmi vznikla škriepka a zhromaždenie sa rozdelilo. 8 Saduceji totiž hovoria, že nieto zmŕtvychvstania ani anjela, ani ducha, kým farizeji vyznávajú jedno i druhé. 9 Strhol sa veľký krik, pričom niektorí zákonníci zo skupiny farizejov vstali a rázne namietali: „Na tomto človeku nenachádzame nič zlé. A čo, ak k nemu prehovoril duch alebo anjel?“ 10 Keď rozbroj zosilnel, veliteľ dostal strach, aby Pavla neroztrhali, preto prikázal vojakom, aby zišli dolu, vytrhli im ho a odviedli do pevnosti. 11 V nasledujúcu noc sa mu zjavil Pán a povedal: „Buď silný! Lebo ako si svedčil o mne v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.“

Sprisahanie Židov proti Pavlovi

12 Keď sa rozodnilo, Židia sa zišli a kliatbou sa zaprisahali, že nebudú ani jesť, ani piť, kým Pavla nezabijú. 13 Účastníkov tohto sprisahania bolo vyše štyridsať. 14 Prišli k veľkňazom a starším a povedali: „Zaviazali sme sa prísahou a kliatbou, že nič neokúsime, kým Pavla nezabijeme. 15 Vy teraz spolu s veľradou požiadajte veliteľa, aby ho priviedol k vám, pod zámienkou, že chcete dôkladne vyšetriť jeho prípad. No my sme pripravení zabiť ho, skôr ako sa priblíži.“ 16 Syn Pavlovej sestry sa však dopočul o týchto úkladoch, preto sa vybral a zašiel do pevnosti, aby to oznámil Pavlovi. 17 Nato Pavol privolal jedného stotníka a povedal: „Odveď tohto mládenca k veliteľovi, lebo mu má čosi oznámiť.“ 18 Stotník ho teda vzal, priviedol ho k veliteľovi a povedal: „Zavolal si ma väzeň Pavol a poprosil ma, aby som tohto mládenca zaviedol k tebe, lebo ti má niečo povedať.“ 19 Veliteľ vzal chlapca za ruku, utiahol sa s ním bokom a spýtal sa ho: „Čože mi to máš oznámiť?“ 20 A chlapec povedal: „Židia sa dohodli, že ťa poprosia, aby si zajtra priviedol Pavla pred veľradu, ktorá bude predstierať, že chce jeho prípad dôkladne prešetriť. 21 No ty sa im nedaj presvedčiť, lebo striehne na neho viac ako štyridsať chlapov spomedzi tých, čo pod prísahou sľúbili, že nebudú jesť ani piť, kým ho nezabijú. A teraz pripravení čakajú na tvoj súhlas.“ 22 Veliteľ teda mladíka prepustil a prikázal mu: „Nikomu neprezraď, že si mi to oznámil.“

Pavla odvádzajú do Cézarey

23 Potom si zavolal dvoch stotníkov a povedal im: „Pripravte na deviatu hodinu večer dvesto vojakov, sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov, aby sa vydali na cestu do Cézarey.“ 24 Dostali príkaz pripraviť aj mulice, aby na ne posadili Pavla a tak ho bezpečne dopravili k miestodržiteľovi Félixovi. 25 Napísal aj list tohto znenia: 26 „Klaudius Lysias pozdravuje vznešeného miestodržiteľa Félixa. 27 Tohto muža chytili Židia a chystali sa ho zabiť. Keď som sa dozvedel, že je rímsky občan, zasiahol som s vojskom a vyslobodil ho. 28 Keďže som chcel zistiť, z čoho ho vlastne obviňujú, zaviedol som ho pred ich veľradu. 29 Tam som zistil, že ho žalujú pre akési sporné otázky ich Zákona, ale nenašiel som nijaké obvinenie, za ktoré by si zasluhoval smrť alebo putá. 30 Keď som dostal hlásenie, že proti tomuto mužovi stroja úklady, ihneď som ho poslal k tebe a prikázal som žalobcom, aby ti povedali, čo majú proti nemu.“ 31 Vojaci teda podľa rozkazu vzali Pavla a v noci ho zaviedli do Antipatridy. 32 Na druhý deň sa vrátili do pevnosti a jazdcov nechali ísť s ním ďalej. 33 Keď prišli do Cézarey, odovzdali miestodržiteľovi list a predstavili mu Pavla. 34 Miestodržiteľ si list prečítal a spýtal sa, z ktorej provincie pochádza. Keď sa dozvedel, že z Cilície, 35 povedal: „Vypočujem ťa, keď prídu aj tvoji žalobcovia.“ Potom rozkázal strážiť ho v Herodesovom paláci.