Predchádzajúca kapitola

22. kapitola

1 „Muži, bratia a otcovia! Vypočujte si teraz, čo vám chcem povedať na svoju obhajobu.“ 2 Keď počuli, že sa im prihovára po hebrejsky, správali sa ešte tichšie. A Pavol povedal: 3 „Ja som Žid, narodený v cilícijskom Tarze, ale vychovaný tu, v tomto meste. Vzdelával som sa pri Gamalielových nohách, presne podľa zákona otcov, horlil som za Boha, tak ako aj vy všetci dnes. 4 Nasledovníkov tohto učenia som prenasledoval až na smrť. Spútaval som mužov i ženy a dával som ich do väzenia. 5 Dosvedčí mi to aj veľkňaz a celá rada starších. Keď som od nich dostal listy pre bratov, šiel som do Damasku, aby som tých, čo tam boli, v putách priviedol do Jeruzalema a dal ich potrestať.

Pavlova reč o obrátení

6 No ako som sa okolo poludnia na svojej ceste blížil k Damasku, znenazdania ma obklopilo prenikavé svetlo z neba. 7 Padol som na zem a počul tieto slová: ‚Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?‘ 8 Odpovedal som: ‚Kto si, Pane?‘ A on mi odpovedal: ‚Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ!‘ 9 Tí, čo boli so mnou, videli síce svetlo, ale nepočuli hlas toho, ktorý ku mne hovoril. 10 Povedal som teda: ‚Čo mám robiť, Pane?‘ A Pán mi povedal: ‚Vstaň, choď do Damasku a tam ti povedia všetko, čo máš urobiť.‘ 11 Pretože som bol žiarou toho svetla oslepený, moji spoločníci ma viedli za ruku a tak som prišiel do Damasku. 12 Tu istý Ananiáš, zbožný muž podľa Zákona, o ktorom vydávajú svedectvo všetci tamojší Židia, 13 prišiel za mnou, pristúpil ku mne a povedal: ‚Brat Saul, opäť pohliadni!‘ A ja som ho v tej chvíli videl. 14 Nato Ananiáš povedal: ‚Boh našich otcov si ťa vopred vyvolil na to, aby si spoznal jeho vôľu, uvidel Spravodlivého a počul hlas z jeho úst. 15 Lebo pred všetkými ľuďmi budeš jeho svedkom o tom, čo si videl a počul. 16 A teraz čo váhaš? Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy zo seba svoje hriechy a vzývaj jeho meno.‘

Pavol poslaný k pohanom

17 Keď som sa vrátil do Jeruzalema a modlil sa v chráme, dostal som sa do vytrženia 18 a videl som ho, ako mi hovorí: ‚Ponáhľaj sa, odíď čo najrýchlejšie z Jeruzalema, lebo neprijmú tvoje svedectvo o mne.‘ 19 A ja som povedal: ‚Pane, oni vedia, že som uväzňoval a bil v synagógach tých, čo v teba veria. 20 A keď prelievali krv tvojho svedka Štefana, bol som pri tom, schvaľoval som to a strážil som šaty tých, čo ho zabíjali.‘ 21 On mi však povedal: ‚Choď, pretože ja ťa vyšlem ďaleko medzi pohanov.‘“

Pavol ako rímsky občan

22 Počúvali ho, kým nepovedal tieto slová. Ale potom začali mocným hlasom kričať: „Preč s takýmto zo sveta! Nemá právo, aby žil!“ 23 Kričali, strhávali zo seba šaty a vyhadzovali prach do vzduchu. 24 Veliteľ rozkázal odviesť Pavla do pevnosti a prikázal ho bičovať a vypočúvať, aby sa dozvedel, prečo na neho tak kričia. 25 Keď ho vytiahli na bičovanie, Pavol povedal stotníkovi, ktorý tam stál: „Smiete bičovať rímskeho občana, a to ešte bez súdu?“ 26 Keď to stotník počul, prišiel za veliteľom, hlásil mu to a povedal: „Čo to chceš urobiť? Veď ten človek je rímsky občan!“ 27 Veliteľ teda prišiel za ním a povedal mu: „Povedz mi, ty si rímsky občan?“ On odpovedal: „Áno.“ 28 Nato veliteľ povedal: „Mňa stálo veľa peňazí získať toto občianstvo.“ No Pavol povedal: „Ale ja som sa ako taký už narodil.“ 29 Ihneď od neho odstúpili tí, čo sa chystali vypočúvať ho. A keď sa veliteľ dozvedel, že Pavol je rímsky občan a on ho dal sputnať, dostal strach.

Pavol pred veľradou

30 Keďže veliteľ chcel presne vedieť, z čoho Židia Pavla obviňujú, na druhý deň mu sňal putá, prikázal, aby sa zišli veľkňazi a celá veľrada, priviedol Pavla a postavil ho pred nich.