Predchádzajúca kapitola

21. kapitola

Pavlova cesta do Jeruzalema

1 Keď sme sa s nimi rozlúčili, vyplávali sme na more. Priamou cestou sme prišli na Kós, na druhý deň na Rodos a odtiaľ do Patary. 2 Tam sme našli loď, ktorá sa plavila do Fenície. Nastúpili sme na ňu a odplávali sme. 3 Keď sme sa na dohľad priblížili k Cypru, minuli sme ho naľavo a plavili sme sa do Sýrie. Pristáli sme v Týre, lebo tam mali z lode vyložiť náklad. 4 Vyhľadali sme teda učeníkov a zostali sme tam sedem dní. Učeníci z vnuknutia Ducha varovali Pavla, aby nechodil do Jeruzalema. 5 Po uplynutí tých dní sme pokračovali v ceste. Všetci, aj s manželkami a deťmi, nás vyprevadili až za mesto. Tam sme na brehu pokľakli a pomodlili sme sa. 6 Potom sme sa rozlúčili, nastúpili na loď a oni sa vrátili domov. 7 Plavbu z Týru sme skončili príchodom do Ptolemaidy. Pozdravili sme bratov a zostali sme u nich jeden deň. 8 Na druhý deň sme odcestovali a prišli do Cézarey. Tam sme vošli do domu zvestovateľa evanjelia Filipa — jedného zo siedmich diakonov — a ostali sme uňho. 9 Mal štyri dcéry, panny, ktoré prorokovali. 10 Keď sme tam boli niekoľko dní, prišiel z Judska istý prorok menom Agabos. 11 Prišiel k nám, vzal Pavlov opasok, zviazal si nohy aj ruky a povedal: „Duch Svätý hovorí toto: Muža, ktorému patrí tento opasok, takto zviažu Židia v Jeruzaleme a vydajú ho do rúk pohanov.“ 12 Keď sme to počuli, prosili sme Pavla, my aj miestni, aby nešiel do Jeruzalema. 13 Ale Pavol odpovedal: „Čo to robíte, prečo plačete a trháte mi srdce? Veď ja som pripravený pre meno Pána Ježiša dať sa nielen zviazať, ale v Jeruzaleme aj zomrieť.“ 14 Keďže sa nedal prehovoriť, prestali sme naliehať a povedali sme: „Nech sa stane Pánova vôľa.“ 15 Po týchto dňoch, keď sme sa pripravili, vystupovali sme do Jeruzalema. 16 Spolu s nami išli aj niektorí učeníci z Cézarey a tí nás viedli k istému Cyperčanovi Mnásonovi, dávnemu učeníkovi, u ktorého sme mali bývať.

Pavol v Jeruzaleme u Jakuba

17 Keď sme prišli do Jeruzalema, bratia nás radostne privítali. 18 Nasledujúci deň Pavol s nami navštívil Jakuba; boli prítomní aj všetci starší. 19 Pozdravil ich a potom rad-radom vyrozprával, čo Boh jeho pôsobením urobil medzi pohanmi. 20 Keď to počuli, oslavovali Boha a hovorili Pavlovi: „Vidíš, brat, koľké tisíce Židov uverili. Všetci horlia za Zákon. 21 O tebe sa však dopočuli, že vraj učíš Židov, ktorí žijú medzi pohanmi, aby odpadli od Mojžiša, keďže hlásaš, že nemajú obrezávať deti ani zachovávať obyčaje. 22 Nuž čo teraz? Určite sa dopočujú, že si prišiel. 23 Urob teda, čo ti radíme: Máme tu štyroch mužov, ktorí zložili sľub. 24 Týchto vezmi so sebou, spolu s nimi sa očisti a zaplať za nich, aby si dali oholiť hlavu. Tak všetci spoznajú, že nie je nič pravdy na tom, čo o tebe počuli, ale že aj sám zachovávaš Zákon a pridŕžaš sa ho. 25 Pokiaľ ide o pohanov, ktorí uverili, napísali sme im list s rozhodnutím, že sa majú chrániť mäsa obetovaného modlám, krvi, mäsa zo zaduseného zvieraťa a smilstva.“ 26 Vtedy vzal Pavol so sebou tých mužov, nasledujúci deň sa s nimi dal očistiť, vošiel do chrámu a oznámil, kedy sa ukončia dni očisťovania, počas ktorých bude prinesená obeta za každého z nich.

Pavol zadržaný v chráme

27 Keď sa už tých sedem dní chýlilo ku koncu, zbadali ho v chráme Židia z Ázie. Uviedli do zmätku celý dav, položili naňho ruky 28 a kričali: „Muži, Izraeliti! Pomáhajte! To je ten, ktorý všade učí proti národu, proti Zákonu a proti tomuto miestu; ba ešte aj Grékov voviedol do chrámu, čím toto sväté miesto znesvätil.“ 29 V meste s ním totiž predtým videli Efezana Trofima, a tak sa domnievali, že Pavol ho voviedol do chrámu. 30 Celé mesto sa dalo do pohybu a ľud sa začal zbiehať. Chytili Pavla, vyvliekli ho z chrámu a ihneď zavreli brány. 31 Už-už ho chceli zabiť, keď k veliteľovi kohorty prišlo hlásenie, že v celom Jeruzaleme nastal zmätok. 32 Veliteľ si hneď vzal svojich vojakov a stotníkov a zbehol medzi nich. Keď ľudia zazreli veliteľa a vojakov, prestali Pavla biť. 33 Veliteľ sa k nemu priblížil, vzal ho a rozkázal ho spútať dvoma reťazami. Vypytoval sa naňho, kto je a čo vykonal. 34 Ale každý z davu vykrikoval niečo iné. Keď sa veliteľ v tom zmätku nemohol dozvedieť nič spoľahlivé, rozkázal, aby ho odviedli do pevnosti. 35 Keď prišiel k schodom, museli ho vojaci pre násilie davu niesť. 36 Hrnulo sa totiž za ním množstvo ľudí, ktorí kričali: „Preč s ním!“

Pavlova obhajoba

37 Vo chvíli, keď ho vovádzali do pevnosti, povedal Pavol veliteľovi: „Smiem ti niečo povedať?“ Veliteľ sa spýtal: „Vieš po grécky? 38 Nie si ty ten Egypťan, ktorý pred niekoľkými dňami vyvolal vzburu a vyviedol na púšť štyritisíc ozbrojených vzbúrencov?“ 39 Pavol odpovedal: „Ja som Žid z cilícijského Tarzu, občan z nie bezvýznamného mesta. Prosím ťa, dovoľ mi prehovoriť k ľudu.“ 40 Keď mu to veliteľ dovolil, Pavol sa postavil na schody a dal rukou ľudu znamenie. Keď sa rozhostilo hlboké ticho, prihovoril sa im po hebrejsky: