21. kapitola

Pavlova cesta do Jeruzalema

1 Keď sme sa s nimi rozlúčili, vyplávali sme na more. Priamou cestou sme prišli na Kós, na druhý deň na Rodos a odtiaľ do Patary.
2 Tam sme našli loď, ktorá sa plavila do Fenície. Nastúpili sme na ňu a odplávali sme. 3 Keď sme sa na dohľad priblížili k Cypru, minuli sme ho naľavo a plavili sme sa do Sýrie. Pristáli sme v Týre, lebo tam mali z lode vyložiť náklad. 4 Vyhľadali sme teda učeníkov a zostali sme tam sedem dní. Učeníci z vnuknutia Ducha varovali Pavla, aby nechodil do Jeruzalema.21,4 Sk 11,12; 20,6.23 5 Po uplynutí tých dní sme pokračovali v ceste. Všetci, aj s manželkami a deťmi, nás vyprevadili až za mesto. Tam sme na brehu pokľakli a pomodlili sme sa.21,5 Sk 20,36 6 Potom sme sa rozlúčili, nastúpili na loď a oni sa vrátili domov. 7 Plavbu z Týru sme skončili príchodom do Ptolemaidy. Pozdravili sme bratov a zostali sme u nich jeden deň. 8 Na druhý deň sme odcestovali a prišli do Cézarey. Tam sme vošli do domu zvestovateľa evanjelia Filipa — jedného zo siedmich diakonov — a ostali sme uňho.21,8 Sk 6,5; 2Tim 4,5 9 Mal štyri dcéry, panny, ktoré prorokovali.21,9 Joel 3,1; Sk 2,17 10 Keď sme tam boli niekoľko dní, prišiel z Judska istý prorok menom Agabos.21,10 Sk 11,27-28 11 Prišiel k nám, vzal Pavlov opasok, zviazal si nohy aj ruky a povedal: „Duch Svätý hovorí toto: Muža, ktorému patrí tento opasok, takto zviažu Židia v Jeruzaleme a vydajú ho do rúk pohanov.“21,11 Jn 21,18; Sk 20,23; 21,4.33 12 Keď sme to počuli, prosili sme Pavla, my aj miestni, aby nešiel do Jeruzalema.21,12 Mt 16,21 13 Ale Pavol odpovedal: „Čo to robíte, prečo plačete a trháte mi srdce? Veď ja som pripravený pre meno Pána Ježiša dať sa nielen zviazať, ale v Jeruzaleme aj zomrieť.“21,13 Sk 15,26; 20,24; Rim 15,31 14 Keďže sa nedal prehovoriť, prestali sme naliehať a povedali sme: „Nech sa stane Pánova vôľa.“21,14 1Sam 3,8; Mt 6,10; 26,42; Lk 22,42; Jn 21,18; Sk 11,18 15 Po týchto dňoch, keď sme sa pripravili, vystupovali sme do Jeruzalema.21,15 Sk 18,22 16 Spolu s nami išli aj niektorí učeníci z Cézarey a tí nás viedli k istému Cyperčanovi Mnásonovi, dávnemu učeníkovi, u ktorého sme mali bývať.

Pavol v Jeruzaleme u Jakuba

17 Keď sme prišli do Jeruzalema, bratia nás radostne privítali.21,17 Sk 24,11
18 Nasledujúci deň Pavol s nami navštívil Jakuba; boli prítomní aj všetci starší.21,18 Sk 12,17; 15,13; Ga 1,19 19 Pozdravil ich a potom rad-radom vyrozprával, čo Boh jeho pôsobením urobil medzi pohanmi.21,19 Sk 15,4 20 Keď to počuli, oslavovali Boha a hovorili Pavlovi: „Vidíš, brat, koľké tisíce Židov uverili. Všetci horlia za Zákon.21,20 Sk 2,41; 15,1; 19,17; Rim 10,2-3; Ga 1,14 21 O tebe sa však dopočuli, že vraj učíš Židov, ktorí žijú medzi pohanmi, aby odpadli od Mojžiša, keďže hlásaš, že nemajú obrezávať deti ani zachovávať obyčaje.21,21 Sk 16,3; Rim 10,4; Ga 2,3 22 Nuž čo teraz? Určite sa dopočujú, že si prišiel.21,22 Var. Určite sa tu zhromaždí zástup ľudí, keď sa dopočujú, že si prišiel. 23 Urob teda, čo ti radíme: Máme tu štyroch mužov, ktorí zložili sľub.21,23 Lv 27,1-2; Nm 6,4.18; Sk 18,18 24 Týchto vezmi so sebou, spolu s nimi sa očisti a zaplať za nich, aby si dali oholiť hlavu. Tak všetci spoznajú, že nie je nič pravdy na tom, čo o tebe počuli, ale že aj sám zachovávaš Zákon a pridŕžaš sa ho.21,24 Jn 11,55 25 Pokiaľ ide o pohanov, ktorí uverili, napísali sme im list s rozhodnutím, že sa majú chrániť mäsa obetovaného modlám, krvi, mäsa zo zaduseného zvieraťa a smilstva.“21,25 Sk 15,20.29 26 Vtedy vzal Pavol so sebou tých mužov, nasledujúci deň sa s nimi dal očistiť, vošiel do chrámu a oznámil, kedy sa ukončia dni očisťovania, počas ktorých bude prinesená obeta za každého z nich.21,26 Nm 6,9-20; 1Mak 3,49; 1Kor 9,20

Pavol zadržaný v chráme

27 Keď sa už tých sedem dní chýlilo ku koncu, zbadali ho v chráme Židia z Ázie. Uviedli do zmätku celý dav, položili naňho ruky21,27 Sk 20,19; 24,18
28 a kričali: „Muži, Izraeliti! Pomáhajte! To je ten, ktorý všade učí proti národu, proti Zákonu a proti tomuto miestu; ba ešte aj Grékov voviedol do chrámu, čím toto sväté miesto znesvätil.“21,28 Ez 44,7; Sk 6,13-14; 24,5-6 29 V meste s ním totiž predtým videli Efezana Trofima, a tak sa domnievali, že Pavol ho voviedol do chrámu.21,29 Sk 20,4; 2Tim 4,20 30 Celé mesto sa dalo do pohybu a ľud sa začal zbiehať. Chytili Pavla, vyvliekli ho z chrámu a ihneď zavreli brány.21,30 Sk 26,21 31 Už-už ho chceli zabiť, keď k veliteľovi kohorty prišlo hlásenie, že v celom Jeruzaleme nastal zmätok. 32 Veliteľ si hneď vzal svojich vojakov a stotníkov a zbehol medzi nich. Keď ľudia zazreli veliteľa a vojakov, prestali Pavla biť. 33 Veliteľ sa k nemu priblížil, vzal ho a rozkázal ho spútať dvoma reťazami. Vypytoval sa naňho, kto je a čo vykonal.21,33 Sk 20,23; 21,11 34 Ale každý z davu vykrikoval niečo iné. Keď sa veliteľ v tom zmätku nemohol dozvedieť nič spoľahlivé, rozkázal, aby ho odviedli do pevnosti21,34 Pevnosť Antóniu postavil Herodes Veľký severozápadne od chrámu..21,34 Sk 19,32; 22,24.30 35 Keď prišiel k schodom, museli ho vojaci pre násilie davu niesť. 36 Hrnulo sa totiž za ním množstvo ľudí, ktorí kričali: „Preč s ním!“21,36 Lk 23,18; Sk 22,22

Pavlova obhajoba

37 Vo chvíli, keď ho vovádzali do pevnosti, povedal Pavol veliteľovi: „Smiem ti niečo povedať?“ Veliteľ sa spýtal: „Vieš po grécky?
38 Nie si ty ten Egypťan, ktorý pred niekoľkými dňami vyvolal vzburu a vyviedol na púšť štyritisíc ozbrojených vzbúrencov?“21,38 Sk 5,36-37 39 Pavol odpovedal: „Ja som Žid z cilícijského Tarzu, občan z nie bezvýznamného mesta. Prosím ťa, dovoľ mi prehovoriť k ľudu.“21,39 Sk 9,11 40 Keď mu to veliteľ dovolil, Pavol sa postavil na schody a dal rukou ľudu znamenie. Keď sa rozhostilo hlboké ticho, prihovoril sa im po hebrejsky21,40 T. j. aramejským nárečím Hebrejov.:21,40 Sk 13,16