Predchádzajúca kapitola

20. kapitola

Pavlova cesta do Macedónska a Grécka

1 Keď vzbura ustala, Pavol si zavolal učeníkov, povzbudil ich, rozlúčil sa a pobral sa do Macedónska. 2 Prešiel jeho územím, vytrvalo ich povzbudzoval Božím slovom a prišiel do Grécka. 3 Tam strávil tri mesiace a potom sa chystal odplaviť do Sýrie. No Židia mu strojili úklady, preto sa rozhodol pre návrat cez Macedónsko. 4 Sprevádzali ho Pyrrov syn Berojčan Sópatros, Tesaloničania Aristarchos a Sekundus, Derbejčan Gájus a Timotej, ako aj Ázijčania Tychikus a Trofimos. 5 Oni však išli vopred a čakali nás v Troade. 6 My sme sa po dňoch Nekvasených chlebov odplavili z Filíp a o päť dní sme prišli za nimi do Troady, kde sme sa zdržali sedem dní.

Vzkriesený Eutychus v Troade

7 Keď sme sa v prvý deň po sobote zišli na lámanie chleba, Pavol sa s nimi rozprával, lebo na druhý deň chcel odcestovať. Reč pretiahol až do polnoci. 8 V hornej sieni, kde sme boli zhromaždení, svietilo mnoho lámp. 9 Istý mládenec menom Eutychus sedel v obloku a pretože Pavol hovoril dlho, tvrdo zaspal a premožený spánkom spadol dolu z tretieho poschodia. Keď ho zodvihli, bol mŕtvy. 10 Ale Pavol zišiel dole, pritisol sa k nemu, objal ho a povedal: „Neznepokojujte sa, veď jeho duša je v ňom.“ 11 Potom sa vrátil hore, lámal a jedol chlieb a dlho, až do svitania, rozprával. Potom odišiel. 12 Chlapca priviedli živého a to ich veľmi potešilo.

Cesta z Troady do Milétu

13 My sme nasadli na loď skôr a zamierili sme odtiaľ smerom k Assu, kde sme mali vziať na palubu Pavla. Tak nám to prikázal, lebo chcel putovať po súši. 14 Keď sa s nami v Asse stretol, vzali sme ho na loď a prišli sme do Mitylény. 15 Odtiaľ sme sa odplavili a na druhý deň sme sa dostali do blízkosti Chiosa; ďalší deň sme pristáli na Samose a o deň neskôr sme prišli do Milétu. 16 Pavol sa totiž rozhodol obísť Efez, aby sa nezdržal v Ázii, lebo sa ponáhľal, aby bol podľa možnosti na deň Turíc v Jeruzaleme.

Pavlova rozlúčka v Miléte

17 Pavol poslal z Milétu odkaz do Efezu a pozval k sebe starších cirkvi. 18 Keď prišli k nemu, povedal im: „Vy viete, že od prvého dňa, ako som prišiel do Ázie, po celý čas som bol medzi vami. 19 Slúžil som Pánovi so všetkou pokorou v slzách a skúškach, čo na mňa doľahli pre úklady Židov. 20 Nezamlčal som vám nič užitočné, ale ohlasoval a učil som vás verejne i po domoch. 21 Naliehavo som Židom aj Grékom vydával svedectvo o obrátení k Bohu a o viere v nášho Pána Ježiša. 22 A teraz, hľa, Duch ma núti ísť do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká. 23 Viem len to, čo mi Duch Svätý v každom meste dosvedčuje, že ma čakajú putá a súženie. 24 Pravda, pokiaľ ide o môj život, neprikladám tomu nijakú cenu. Záleží mi len na tom, aby som dokončil svoje poslanie a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: vydať svedectvo o evanjeliu Božej milosti. 25 Nuž a teraz viem, že nikto z vás, medzi ktorými som chodil a hlásal kráľovstvo, už neuvidí moju tvár. 26 Preto vám v dnešný deň dosvedčujem, že som čistý od krvi všetkých, 27 lebo som vám ohlasoval celý Boží zámer, nič som nezamlčal. 28 Dávajte pozor na seba i na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu cirkev, ktorú si získal za cenu svojej vlastnej krvi. 29 Ja viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stádo. 30 Aj spomedzi vás samých povstanú muži, ktorí budú hovoriť prevrátene, len aby strhli učeníkov na svoju stranu. 31 Preto bdejte a pamätajte, že tri roky som so slzami dňom i nocou každého z vás neprestajne napomínal. 32 Teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti, ktoré má moc budovať a dať dedičstvo všetkým posväteným. 33 Od nikoho som nežiadal ani striebro, ani zlato, ani odev. 34 Sami viete, že tieto moje ruky zarobili na moje potreby i na potreby tých, čo boli so mnou. 35 Všetko som vám ukázal, že treba pracovať, ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša. Veď on povedal: ‚Blaženejšie je dávať, ako prijímať.‘“ 36 Keď to povedal, kľakol si a spolu s nimi sa modlil. 37 Všetci sa pustili do veľkého plaču, hádzali sa Pavlovi okolo krku a bozkávali ho. 38 Najväčšmi však žalostili preto, lebo im povedal, že už nikdy neuvidia jeho tvár. A odprevadili ho až na loď.