Predchádzajúca kapitola

19. kapitola

Pavol v Efeze

1 Práve vtedy, keď bol Apollo v Korinte, Pavol prešiel hornatým vnútrozemím a prišiel do Efezu, kde našiel niekoľkých učeníkov. 2 Spýtal sa ich: „Keď ste uverili, prijali ste Ducha Svätého?“ Odpovedali mu: „Ani sme len nepočuli, že jestvuje Duch Svätý.“ 3 Na to povedal: „Akým krstom ste teda boli pokrstení?“ Oni odpovedali: „Jánovým krstom.“ 4 Pavol im povedal: „Ján krstil krstom pokánia a hovoril národu, aby verili v toho, ktorý prichádza po ňom, to znamená v Ježiša.“ 5 Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša. 6 Keď na nich Pavol položil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a hovorili jazykmi i prorokovali. 7 Bolo ich asi dvanásť. 8 Pavol vošiel do synagógy, kde smelo hovoril; tri mesiace viedol s nimi rozhovory a presviedčal ich o Božom kráľovstve. 9 Keď sa však niektorí zatvrdzovali, odmietali veriť a pred zástupom potupovali učenie, opustil ich, oddelil učeníkov a každý deň viedol rozhovory v Tyranovej škole. 10 Toto trvalo dva roky, takže všetci, čo bývali v Ázii, Židia i Gréci, počuli Pánovo slovo.

Skevovi synovia

11 Boh konal skrze Pavla neobyčajné mocné činy. 12 Preto ľudia donášali chorým šatky a zástery, ktorými sa dotkli jeho tela; a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia z nich vychádzali. 13 Aj niektorí potulní židovskí zaklínači sa pokúšali vysloviť meno Pána Ježiša nad tými, čo mali zlých duchov, a hovorili: „Zaklínam vás za pomoci Ježiša, ktorého hlása Pavol.“ 14 Robili to siedmi synovia istého Skevu, židovského veľkňaza. 15 Ale zlý duch im odpovedal: „Ježiša poznám, aj o Pavlovi viem, ale kto ste vy?“ 16 A človek, v ktorom bol zlý duch, sa na nich oboril, zmocnil sa dvoch z nich a tak ich dobil, že ušli z toho domu nahí a doráňaní. 17 O tejto udalosti sa dozvedeli všetci Židia i Gréci, čo bývali v Efeze; na všetkých doľahla bázeň a zvelebovali meno Pána Ježiša. 18 Prichádzali mnohí z tých, čo uverili, vyznávali a priznávali sa k svojim skutkom. 19 Ba viacerí z tých, čo sa zaoberali čarami, podonášali knihy a pred očami všetkých ich pálili. Keď zrátali ich cenu, vyšlo im päťdesiattisíc strieborných. 20 Takto Pánovou mocou slovo rástlo a mocnelo.

Vzbura v Efeze

21 Po týchto udalostiach sa Pavol rozhodol v Duchu, že prejde cez Macedónsko a Achájsko a pôjde do Jeruzalema. Povedal si: „Pobudnem tam a potom sa musím pozrieť aj do Ríma.“ 22 Do Macedónska poslal dvoch zo svojich pomocníkov, Timoteja a Erasta, no sám ostal istý čas v Ázii. 23 V tom čase vznikla nemalá vzbura pre toto učenie. 24 Istý zlatník menom Demeter vyrábal strieborné Artemidine chrámiky a tým umožňoval remeselníkom nemalý zárobok. 25 Raz týchto remeselníkov a robotníkov, ktorí pri tom pracovali, zhromaždil a povedal im: „Muži, viete, že svoj blahobyt máme z tohto remesla, 26 a vidíte a počujete aj to, že tento Pavol presvedčil a zviedol značný zástup nielen v Efeze, ale takmer po celej Ázii. Hovorí, že bohovia urobení ľudskými rukami nie sú bohmi. 27 Takto nám nielen hrozí nebezpečenstvo, že naše remeslo stratí vážnosť, ale ani chrám veľkej bohyne Artemis si nebudú vážiť a ešte sa začne rúcať veleba tej, ktorú uctieva celá Ázia i celý svet.“ 28 Keď to počuli, vzbĺkli hnevom a kričali: „Veľká je efezská Artemis!“ 29 V celom meste zavládol zmätok, spoločne sa hrnuli do divadla a strhli so sebou aj Pavlových spoločníkov, Macedónčanov Gája a Aristarcha. 30 Pavol chcel ísť medzi ľud, ale učeníci mu to nedovolili. 31 Aj niektorí aziarchovia, ktorí boli jeho priateľmi, mu poslali odkaz s prosbou, aby nešiel do divadla. 32 Každý vykrikoval niečo iné, lebo v zhromaždení panoval dokonalý zmätok a viacerí ani nevedeli, prečo sa tam zišli. 33 Tu naviedli zo zástupu akéhosi Alexandra a Židia ho potisli dopredu. Alexander si pokynom ruky vyžiadal ticho a chcel ľudu povedať obrannú reč. 34 No keď zistili, že je to Žid, všetci jednohlasne asi dve hodiny kričali: „Veľká je efezská Artemis!“ 35 Keď mestský pisár upokojil zástup, povedal: „Muži, Efezania, kto by nevedel, že mesto Efez je strážcom chrámu veľkej Artemis a jej obrazu, ktorý padol z neba? 36 Keďže to naozaj nemožno poprieť, musíte sa upokojiť a nesmiete nič robiť unáhlene. 37 Priviedli ste totiž týchto mužov, hoci sa nedopustili svätokrádeže a ani sa nerúhali našej bohyni. 38 Ak teda Demeter a s ním spojení remeselníci vznášajú proti niekomu žalobu, tým sa zaoberajú verejné súdy a na to sú prokonzuli. Nech žalujú tam. 39 Ak si ešte niečo žiadate, vyrieši sa to na zákonnom zhromaždení. 40 Veď nám hrozí nebezpečenstvo, že za dnešok nás obvinia zo vzbury, lebo nemáme ako vysvetliť túto vzburu.“ Po tých slovách rozpustil zhromaždenie.