Predchádzajúca kapitola

16. kapitola

Timotej — nový spoločník

1 Potom Pavol prišiel do Derbe a Lystry. Tam bol akýsi učeník menom Timotej, syn veriacej Židovky, ale otca mal Gréka. 2 V Lystre a Ikóniu o ňom bratia vydali dobré svedectvo. 3 Pavol chcel, aby šiel s ním. Kvôli tamojším Židom ho obrezal, lebo všetci vedeli, že jeho otec bol Grék. 4 Vo všetkých mestách, ktorými prechádzali, im odovzdávali rozhodnutia, na ktorých sa uzniesli apoštoli a starší v Jeruzaleme, aby ich zachovávali. 5 A tak sa cirkvi upevňovali vo viere a ich počet deň čo deň rástol.

Cez Malú Áziu do Macedónska

6 Cez Frýgiu a galatský kraj iba prešli, lebo Svätý Duch im bránil hlásať slovo v Ázii. 7 Keď prišli k Mýzii, pokúšali sa ísť do Bitýnie, ale Ježišov Duch im nedovolil. 8 Obišli teda Mýziu a zišli do Troady. 9 Tam mal v noci Pavol videnie: Akýsi Macedónčan stál a prosil ho: „Prejdi do Macedónska a pomôž nám.“ 10 Hneď po videní sme sa usilovali odísť do Macedónska, lebo sme usúdili, že Boh nás tam volá zvestovať im evanjelium.

Obrátenie Lýdie

11 Keď sme sa odplavili z Troady, zamierili sme priamo na ostrov Samotrácia, nasledujúci deň do Neapolisu 12 a odtiaľ do Filíp, ktoré sú najvýznamnejším mestom tej oblasti Macedónska a rímskou kolóniou. V tomto meste sme sa zdržali niekoľko dní. 13 V sobotu sme vyšli za bránu k rieke, lebo sme sa nazdávali, že sa tam modlievajú. Sadli sme si a hovorili sme so ženami, ktoré sa tam zišli. 14 Počúvala nás aj istá žena menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatiry, ktorá uctievala Boha. Pán jej otvoril srdce, aby pozorne počúvala, čo hovorí Pavol. 15 Len čo sa dala aj so svojím domom pokrstiť, prosila nás: „Ak ste o mne usúdili, že som verná Pánovi, poďte do môjho domu a bývajte u mňa.“ A prinútila nás.

Uväznenie Pavla a Sílasa vo Filipách

16 Jedného dňa, keď sme sa uberali na miesto modlitby, stretli sme akúsi dievčinu, ktorá mala vešteckého ducha a veštením prinášala svojim pánom veľký zisk. 17 Chodila za Pavlom a za nami, a vykrikovala: „Títo ľudia sú služobníkmi Najvyššieho Boha a ohlasujú vám cestu spásy.“ 18 Robila tak veľa dní. Pavla to zamrzelo, obrátil sa a povedal tomu duchu: „Prikazujem ti v mene Ježiša Krista, vyjdi z nej von!“ A on v tú hodinu vyšiel. 19 Keď jej páni videli, že im pominula nádej na zisk, chytili Pavla a Sílasa a zavliekli ich na námestie pred vrchnosť. 20 Predviedli ich pred sudcov a povedali: „Títo ľudia poburujú naše mesto. Sú to Židia 21 a hlásajú obyčaje, ktoré my Rimania nesmieme ani prijať, ani zachovávať.“ 22 Aj dav sa obrátil proti nim a sudcovia im postŕhali šaty a prikázali ich palicovať. 23 Uštedrili im veľa rán, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich spoľahlivo strážil. 24 Keď žalárnik dostal tento rozkaz, vrhol ich do vnútorného väzenia a nohy im zovrel do klady. 25 Okolo polnoci sa Pavol a Sílas modlili, spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. 26 Vtom nastalo také silné zemetrasenie, že sa otriasali základy žalára. Všetky dvere sa odrazu otvorili a všetkým sa uvoľnili putá. 27 Keď sa žalárnik prebudil, videl dvere väzenia pootvárané, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli. 28 Ale Pavol zvolal mocným hlasom: „Neublíž si, veď sme všetci tu!“ 29 Žalárnik si vypýtal svetlo, vbehol dnu a celý rozochvený padol pred Pavla a Sílasa. 30 Keď ich vyviedol von, povedal: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“ 31 A oni mu odpovedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ 32 A ohlasovali Pánovo slovo jemu i všetkým, čo boli v jeho dome. 33 Ešte v tú nočnú hodinu sa ich ujal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. 34 Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril v Boha. 35 Keď sa rozodnilo, sudcovia vyslali ozbrojenú stráž s odkazom: „Prepusť tých ľudí.“ 36 Žalárnik oznámil Pavlovi tieto slová: „Sudcovia ma poslali, aby som vás prepustil. Teraz teda vyjdite a choďte v pokoji.“ 37 Pavol mu však povedal: „Napriek tomu, že sme rímski občania, nás verejne a bez súdu zbili a vrhli nás do väzenia, a teraz nás tajne vyháňajú? Tak to teda nie. Nech prídu a nech nás sami vyvedú!“ 38 Tieto slová ozbrojená stráž ohlásila sudcom. Tí sa naľakali, keď počuli, že sú to Rimania. 39 Prišli, odprosili ich, a keď ich vyviedli, prosili ich, aby odišli z mesta. 40 Keď vyšli z väzenia, zašli k Lýdii, ponavštevovali bratov, povzbudili ich a odišli.