11. kapitola

Jefte

1 Gileádovec Jefte bol udatný hrdina. Bol synom neviestky. Jeho otcom bol Gileád.11,1 Nm 26,29
2 Aj vlastná žena porodila synov Gileádovi. Keď však synovia vlastnej ženy dospeli, vyhnali Jefteho. Povedali mu: „Ty nemôžeš dediť v dome nášho otca, lebo si synom inej ženy.“11,2 Gn 21,10; Dt 23,3 3 Jefte musel utiecť pred svojimi bratmi a býval v kraji Tób. Tam sa k nemu pridali ničomníci a robievali s ním prepady.11,3 Sdc 9,4; 1Sam 22,2 4 Po nejakom čase Ammónčania začali viesť vojnu proti Izraelitom. 5 Keď sa teda Ammónčania pustili do boja proti Izraelitom, vybrali sa starší Gileádu za Jeftem z kraja Tób. 6 Navrhli Jeftemu: „Poď, buď naším vodcom, aby sme mohli bojovať proti Ammónčanom.“ 7 Jefte vyčítal starším Gileádu: „Vy ste ma nenávideli a vyhnali z domu môjho otca. Prečo teraz v tiesni prichádzate ku mne?“ 8 Starší Gileádu Jeftemu odpovedali: „Práve preto sme sa vrátili k tebe. Keď pôjdeš s nami a budeš bojovať proti Ammónčanom, budeš veliteľom všetkých obyvateľov Gileádu.“11,8 Sdc 10,18 9 Jefte starším Gileádu povedal: „Keď ma privediete naspäť, aby som bojoval s Ammónčanmi, a keď mi ich Hospodin vydá, budem vaším vodcom?“ 10 Starší Gileádu Jeftemu sľúbili: „Nech Hospodin, ktorý to počúva, bude svedkom medzi nami, ak nebudeme konať podľa tvojho slova.“ 11 Jefte šiel so staršími Gileádu a ľud ho ustanovil za vodcu a veliteľa. Jefte predniesol v Micpe celú svoju záležitosť pred Hospodinom.11,11 Gn 31,49; Sdc 10,17-18; 11,29 12 Potom Jefte vyslal poslov ku kráľovi Ammónčanov s odkazom: „Čo máš proti mne, že si prišiel vojensky napadnúť moju krajinu?“ 13 Jefteho poslom kráľ Ammónčanov odpovedal: „Keď Izrael vychádzal z Egypta, obsadil moje územie od Arnónu až po Jabbók a po Jordán. Teraz mi ho dobrovoľne vráť!“ 14 Jefte znova vyslal poslov k ammónskemu kráľovi 15 a odkázal mu: „Takto hovorí Jefte: Izrael nevzal Ammónčanom a Moábčanom ich územie.11,15 Dt 2,9.19 16 Keď tiahol Izrael z Egypta a šiel púšťou k Trstinovému moru a prišiel do Kadéša, 17 vtedy Izrael vyslal poslov k edómskemu kráľovi s odkazom: ‚Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu.‘ Edómsky kráľ však o tom nechcel ani počuť. Aj k moábskemu kráľovi vyslali poslov, no ani on im to nepovolil. Preto Izrael zostal v Kadéši.11,17 Nm 20,14-21 18 Potom šiel púšťou a obišiel územie Edómčanov i Moábčanov. Tak prišli do kraja východne od územia Moábčanov a utáborili sa za Arnónom, no nevstúpili na moábske územie, lebo Arnón je hranicou Moábska.11,18 Nm 21,4.13 19 Potom Izrael poslal poslov k amorejskému kráľovi Sichónovi, kráľovi Chešbónu, a požiadal ho: ‚Chcel by som prejsť tvojou krajinou do našej!‘11,19 Nm 21,21-24; Dt 2,26-33 20 Sichón však nedôveroval tomu, že Izrael cez jeho územie len prejde. Zhromaždil všetok svoj ľud, utáboril sa v Jahci a začal bojovať proti Izraelu. 21 Hospodin, Boh Izraela, však vydal Sichóna a všetok jeho ľud do rúk Izraela. Izrael ho porazil a obsadil celú krajinu Amorejčanov, ktorí tam bývali. 22 Obsadili celé územie Amorejčanov od Arnónu až po Jabbók, od púšte až po Jordán. 23 Hospodin, Boh Izraela, vyhnal Amorejčanov spred izraelského ľudu a ty chceš to územie obsadiť? 24 Čo ti dovolí obsadiť tvoj boh Kemóš, to obsadíš. Čokoľvek nám dovolí obsadiť Hospodin, náš Boh, to obsadíme.11,24 1Krľ 11,7 25 Si ty azda lepší než moábsky kráľ Balák, syn Cippóra? Viedol azda spor s Izraelom alebo sa s ním pustil do boja?11,25 Nm 22,2; Joz 24,9 26 Izrael býva v Chešbóne a jeho osadách, v Aroéri a jeho osadách a vo všetkých mestách po oboch brehoch Arnónu už tristo rokov. Prečo ste im tie mestá vtedy neodňali? 27 Ja som sa neprevinil proti tebe, ty sa však dopúšťaš neprávosti voči mne, keď sa chystáš do boja proti mne. Nech Hospodin, sudca, rozhodne dnes medzi Izraelitmi a Ammónčanmi.“ 28 Kráľ Ammónčanov však nechcel ani vypočuť odkaz, ktorý mu Jefte poslal.

Jefteho sľub

29 Hospodinov duch zostúpil na Jefteho a on prešiel cez Gileád a Menašše do gileádskej Micpy. Z gileádskej Micpy šiel bojovať proti Ammónčanom.11,29 Sdc 3,10; 6,34; 1Sam 16,13
30 Jefte zložil pred Hospodinom tento sľub: „Ak mi naozaj vydáš Ammónčanov do rúk11,30 Gn 22,1-3; 2Sam 15,8 31 a ja sa od nich bez ujmy vrátim, potom ktokoľvek mi z dvier môjho domu vyjde v ústrety, bude patriť Hospodinovi ako spaľovaná obeta.“11,31 2Krľ 3,27 32 Jefte sa potom pustil do boja proti Ammónčanom a Hospodin mu ich vydal do rúk. 33 Spôsobil veľkú porážku dvadsiatim mestám od Aroéru po cestu, ktorou sa vchádza do Minnítu, až po Abél-Keramím. Tak boli Ammónčania pokorení pred Izraelitmi. 34 Keď prichádzal Jefte do Micpy k svojmu domu, vyšla mu v ústrety jeho dcéra a tancovala za zvuku tamburíny. Bolo to jeho jediné dieťa; okrem nej nemal ani syna, ani dcéru.11,34 1Sam 18,6-7 35 Len čo ju uvidel, roztrhol si rúcho a zvolal: „Ach, dcéra moja, hlboko si ma zarmútila. Uvrhla si ma do nešťastia. Dal som sľub Hospodinovi a nemôžem ho zrušiť.“11,35 Nm 30,3 36 Ona mu odvetila: „Otče môj, keď si dal Hospodinovi sľub, splň ho, veď Hospodin ti umožnil vypomstiť sa tvojim nepriateľom Ammónčanom.“ 37 Potom otcovi povedala: „Ušetri ma, dopraj mi ešte dva mesiace. Odídem do hôr s priateľkami oplakávať svoje panenstvo.“ 38 On jej povedal: „Choď.“ Prepustil ju na dva mesiace. Odišla teda so svojimi priateľkami a v horách oplakávala svoje panenstvo. 39 Po dvoch mesiacoch sa vrátila k otcovi a on svoj sľub splnil. Ona muža nepoznala. Odvtedy je v Izraeli zvykom, že 40 izraelské dcéry každoročne vychádzajú a štyri dni v roku oplakávajú dcéru Gileádovca Jefteho.