Predchádzajúca kapitola

30. kapitola

Agúrove príslovia

1 Slová Agúra, Jakeho syna. Výrok tohto muža vynesený Itíelovi, Itíelovi a Uchálovi.
2 Och, som hlúpy viac než ktokoľvek iný a nemám ľudský rozum, 3 nenaučil som sa múdrosti a nemám ani poznanie o Najsvätejšom. 4 Kto vystúpil do neba a odtiaľ zostúpil? Kto do svojej hrsti vietor nazbieral? Kto zabalil vodu do plášťa? Ktože vytýčil všetky končiny zeme? Ako sa volá a ako sa volá jeho syn? Isto to vieš! 5 Každá Božia reč je preverená, je štítom tým, čo sa k nemu utiekajú. 6 Nepridávaj nič k jeho slovám, aby ťa nepotrestal a neusvedčil z klamstva. 7 O dve veci ťa prosím, neodopri mi ich prv, než zomriem: 8 Vzdiaľ odo mňa klamstvo a lživé slovo! Nedávaj mi chudobu ani bohatstvo, udeľ mi toľko chleba, koľko potrebujem, 9 aby som sa nepresýtil, nezaprel ťa a nepovedal: „Kto je Hospodin?“ Aby som neschudobnel a nekradol a nezneuctil tak meno svojho Boha. 10 Neohováraj sluhu pred jeho pánom, aby ťa nepreklial, aby si ty neniesol trest. 11 Je pokolenie, čo preklína svojho otca a svoju matku nežehná; 12 pokolenie, čo sa pokladá za čisté a pritom nie je obmyté od špiny; 13 pokolenie — ako len povýšene hľadí a namyslene žmurká viečkami! 14 Je pokolenie, čo má zuby ako meče a čeľuste sťa nože, aby pohltilo biednych zo zeme a chudobných spomedzi ľudí.

Číselné príslovia

15 Pijavica má dve dcéry, kričia: „Daj, daj!“ Sú tri veci, čo sa nikdy nenasýtia, totiž štyri, čo nepovedia: „Dosť!“:
16 podsvetie a neplodné lono, zem stále smädná po vode a oheň, čo nikdy nepovie: „Dosť!“ 17 Oko, čo sa posmieva otcovi, a pohŕda poslušnosťou voči matke, vyďobú havrany z údolia a zožerú ho orlie mláďatá. 18 Tieto tri veci sú mi podivné, vlastne štyri, čo nechápem: 19 cestu orla na nebi, cestu hada po skale, cestu lode po morskej hlbine a cestu muža k dievčaťu. 20 Taká je aj cesta cudzoložnice: naje sa, utrie si ústa a povie: „Neurobila som nič neprístojné.“ 21 Pred tromi vecami sa chveje zem, vlastne štyri uniesť nemôže: 22 sluhu, čo kraľuje, hlupáka, čo pažravo hltá chlieb, 23 nehanebnicu, čo sa vydáva, a slúžku, čo zaberie miesto svojej panej. 24 Tieto štyri, hoci drobné zemské tvory, sú výnimočne múdre: 25 mravce — národ bez sily, a predsa si v lete vedia pripraviť potravu; 26 damany — národ bez moci, a vedia si stavať brlohy v skale; 27 kobylky, hoci nemajú kráľa, predsa všetky tiahnu v šíkoch; 28 jašteričky, hoci ich môžeš vziať do rúk, predsa bývajú v kráľovských palácoch. 29 Títo traja vznešene vykračujú, vlastne štyria, čo pyšne pochodujú: 30 lev, najmocnejší medzi zvieratami, neustúpi pred ničím, 31 nafúkaný kohút aj cap a kráľ na čele svojho ľudu. 32 Ak si hlúpy a vyťahuješ sa alebo ak strojíš zlo, daj si ruku na ústa! 33 Veď šľahaním smotany vznikne maslo, úder na nos spôsobí krvácanie a nával hnevu vyvolá spor.