7. kapitola
1Keď uzdravím Izrael,bude odhalená vina Efrajimaa zlé skutky Samárie.Ako len podvodne konajú!Zlodej sa vkráda dnu,vonku plienia záškodníci.2Nemyslia však na to,že ja si pamätám ich zlé činy.Ich skutky ich obklopujú,mám ich priamo pred sebou.Sprisahania proti kráľovskému dvoru
3Skazenosťami obveseľujú kráľaa svojimi podvodmi jeho veľmožov.4Všetci sú cudzoložníci,sú ako pec rozpálená pekárom,ktorý prestal bdieť,keď zamiesil cestoa čaká na jeho vykvasenie.5V deň nášho kráľaveľmoži pochoreli rozpálení vínom,čo natiahlo svoju ruku k posmievačom.6Veru, prikrádajú sa so srdcom rozžeravenýmako pec pri strojení úkladov —ich pekár spí po celú noc,ráno však vzbĺkne ako planúci oheň.7Všetci sú rozpálení ako peca stravujú svojich sudcov.Všetci ich králi padajú,nikto z nich ku mne nevolá.Pomýlená politika Izraela
8Efrajim je medzi národmi,mieša sa s nimi.Efrajim je posúch,ktorý pri pečení neotočili na druhú stranu.9Jeho silu stravujú cudzinci,ale on o tom nevie,je posiaty šedinami,ale ani o tom nevie.10Vlastná pýcha usvedčuje Izrael priamo do tváre,ale neobrátia sa k Hospodinovi, svojmu Bohu,a napriek tomu všetkému ho nehľadajú.11Efrajim sa stal podobný holubici:sú dôverčiví, bez rozumu,privolávajú Egypt, kráčajú do Asýrie.12Keď pôjdu, rozprestriem na nich svoju sieť,znesiem ich dolu ako nebeských vtákova budem ich trestať,ako počulo ich zhromaždenie.13Beda im, lebo odo mňa odstúpili,skaza na nich, lebo sa vzbúrili proti mne!Ja som ich vykúpil,oni však o mne hovoria lži,14ani ku mne nevolajú z hĺbky svojho srdca,len kvília na svojich lôžkach,kvôli obiliu a muštu si robia na tele zárezya vzdorujú mi.15Ja som ich napomínal,posilňoval ich ramená,ale oni proti mne kujú zlé plány.16Obracajú sa k ničote,sú ako nespoľahlivý luk.Mečom padnú ich veľmožipre svoj bezočivý jazyk,ten bude ich výsmechom v Egypte.