Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

32. kapitola

Rozdelenie Zajordánska

1 Rúbenovci a Gádovci mali veľmi početné stáda. Keď uvideli krajinu Jazér a Gileád a zistili, že je to vhodné miesto pre stáda,32,1 Nm 21,32; Dt 3,12-20; Joz 1,12-18
2 Gádovci a Rúbenovci prišli k Mojžišovi a kňazovi Eleazárovi, ako aj ku kniežatám pospolitosti a povedali: 3 „Atarót, Dibón, Jazér, Nimra, Chešbón, Elale, Sebám, Nebó a Beón,32,3 Nm 32,34.38 4 teda krajina, ktorú Hospodin dobyl pred zrakom pospolitosti Izraelitov, je krajina naozaj vhodná pre stáda; a tvoji služobníci majú stáda.“ 32,4 Nm 21,24.34 5 Potom povedali: „Ak sme našli priazeň v tvojich očiach, nech sa táto krajina stane vlastníctvom tvojich služobníkov. Neveď nás cez Jordán!“ 6 Mojžiš povedal Gádovcom a Rúbenovcom: „Vaši bratia majú bojovať a vy chcete zostať tu?!32,6 2Sam 11,11 7 Prečo beriete Izraelitom odvahu prejsť do krajiny, ktorú im dal Hospodin?32,7 Dt 1,28 8 Podobne robili aj vaši otcovia, keď som ich poslal z Kadéš-Barnéy preskúmať krajinu.32,8 Nm 13,2-26 9 Došli až do údolia Eškól, preskúmali krajinu, potom však Izraelitov natoľko znechutili, že nechceli ísť do krajiny, ktorú im dal Hospodin.32,9 Nm 13,23-33 10 V ten deň sa Hospodin rozhneval a zaprisahal sa:32,10 Dt 1,34-40 11 ‚Muži, ktorí vyšli z Egypta ako dvadsaťroční a starší, neuvidia krajinu, ktorú som sľúbil pod prísahou Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, pretože sa úplne neoddali Hospodinovi,32,11 Nm 14,23-29 12 okrem Kenizzejca Kaléba, syna Jefunneho, a Jozuu, syna Núna, lebo oni sa celkom oddali Hospodinovi.‘32,12 Nm 14,30; 26,65; Joz 14,6 13 Vtedy sa Hospodin na Izraelitov veľmi rozhneval a štyridsať rokov ich nechal blúdiť po púšti, kým nevyhynulo celé pokolenie, ktoré robilo to, čo sa nepáčilo Hospodinovi.32,13 Nm 14,28-34 14 Namiesto otcov ste teraz prišli vy, plemeno hriešnych mužov, aby sa Hospodin na Izraelitov ešte viac rozhneval.32,14 Ž 78,57 15 Ak sa od neho odvrátite, nechá ich ešte dlhšie na púšti a vy všetok tento ľud privediete do záhuby.“ 16 Pristúpili k Mojžišovi a povedali: „Postavíme len ohrady pre stáda a mestá pre svoje rodiny. 17 Sami sa však rýchlo vyzbrojíme, aby sme mohli ísť v čele Izraelitov, kým ich nedovedieme na ich miesto. Naše deti však zostanú v mestách, opevnených proti obyvateľom tejto krajiny.32,17 Dt 3,18-20; Joz 4,12 18 Do svojich domov sa nevrátime, kým každý Izraelita nedostane svoje dedičné vlastníctvo.32,18 Joz 22,4 19 Nerobíme si nárok na dedičstvo s nimi za Jordánom, keďže nám pripadá dedičstvo z východnej strany Jordánu.“32,19 Nm 32,33; Joz 13,8 20 Mojžiš im povedal: „Ak naozaj dodržíte toto slovo, ak sa pred Hospodinom vyzbrojíte do boja 21 a všetci vyzbrojení prejdete pred Hospodinom cez Jordán, keď Hospodin vyženie spred seba svojich nepriateľov, 22 ak bude krajina pred Hospodinom podmanená, len potom sa vrátite a pred Hospodinom a Izraelom budete bez viny. Potom bude táto krajina vaším vlastníctvom pred Hospodinom.32,22 Dt 3,20 23 No ak to neurobíte, prehrešíte sa proti Hospodinovi. Vedzte, že váš hriech vás zastihne.32,23 Dt 28,15 24 Stavajte si teda mestá pre svoje deti a ohrady pre svoje stáda, ale splňte aj to, čo ste sľúbili.“ 25 Nato Gádovci a Rúbenovci povedali Mojžišovi: „Pane, tvoji sluhovia urobia, ako rozkážeš. 26 Naše deti, ženy, stáda i všetok dobytok zostanú tu, v gileádskych mestách, 27 ale všetci tvoji služobníci prejdú vyzbrojení pred Hospodinom do boja, ako káže náš pán.“ 28 Potom dal Mojžiš rozkaz kňazovi Eleazárovi, Jozuovi, synovi Núna, a náčelníkom otcovských rodov v kmeňoch Izraelitov. 29 Povedal im: „Ak všetci Gádovci a Rúbenovci vyzbrojení pred Hospodinom do boja prekročia Jordán a keď si podmaníte krajinu, potom im odovzdáte územie Gileádu do dedičného vlastníctva. 30 No ak ozbrojenci nepôjdu s vami do boja, potom nech dostanú vlastníctvo medzi vami v Kanaáne.“ 31 Gádovci a Rúbenovci odpovedali: „Urobíme, ako Hospodin prikázal tvojim služobníkom. 32 Vyzbrojení prejdeme pred Hospodinom do Kanaánu, aby nám zostalo dedičné vlastníctvo za Jordánom.“ 33 Mojžiš teda kráľovstvo amorejského kráľa Sichóna, kráľovstvo bášanského kráľa Óga, celú tú krajinu s jej mestami i územím okolo nich dal Gádovcom, Rúbenovcom a polovici kmeňa Jozefovho syna Menaššeho.32,33 Dt 3,12-17; Joz 13,15-32 34 Potom Gádovci znova vystavali Dibón, Atarót, Aroér, 35 Atarót-Šofán, Jazér, Jogbohu, 36 Bét-Nimru a Bét-Harán, opevnené mestá a ohrady pre ovce. 37 Rúbenovci znova postavili Chešbón, Elale, Kirjatajim, 38 Nebó a Baal-Meón — ich mená boli zmenené — a Sibmu. Mestám, ktoré postavili, dali totiž nové mená.32,38 Nm 22,41; 32,3 39 Synovia Machíra, syna Menaššeho, tiahli do Gileádu, podmanili si ho a vyhnali Amorejčanov, ktorí tam bývali.32,39 Gn 50,23 40 Mojžiš pridelil Gileád Menaššeho synovi Machírovi a ten sa tam usadil.32,40 Dt 3,13-15; Joz 13,29-31 41 Aj Jaír, syn Menaššeho, vytiahol do boja, obsadil ich stanové dediny a nazval ich Chavvót-Jaír.32,41 Dt 3,14; Joz 13,30; 1Krľ 4,13 42 Aj Nobach vytiahol, obsadil Kenát a jeho dediny a pomenoval ich podľa svojho mena Nobach.