Predchádzajúca kapitola

14. kapitola

Vzbura ľudu

1 V tú noc celá pospolitosť začala kričať a ľud nariekal. 2 Všetci Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi a celá pospolitosť im vyčítala: „Kiežby sme boli radšej pomreli v Egypte alebo tu na púšti! Kiežby sme boli vtedy pomreli! 3 Prečo nás Hospodin vedie do tej krajiny? Aby sme padli mečom, aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by nám lepšie vrátiť sa do Egypta?“ 4 Navzájom si vraveli: „Vyberme si vodcu a vráťme sa do Egypta!“ 5 Vtedy Mojžiš a Áron padli na tvár pred celou zhromaždenou pospolitosťou Izraelitov. 6 Jozua, syn Núna a Kaléb, syn Jefunneho, dvaja z tých, čo preskúmali krajinu, roztrhli si rúcho 7 a celej pospolitosti Izraelitov povedali: „Krajina, ktorú sme prešli a preskúmali, je krajina mimoriadne dobrá. 8 Ak nám bude Hospodin priaznivo naklonený, dovedie nás do tej krajiny a dá nám ju. Je to krajina oplývajúca mliekom a medom. 9 Len sa nebúrte proti Hospodinovi! Nebojte sa ľudu tej krajiny, lebo ho zjeme ako chlieb. S nami je Hospodin, no ich nechránia ich bohovia. Nebojte sa ich!“ 10 Celá pospolitosť kričala, aby oboch ukameňovali. Vtom sa však pri stane stretávania všetkým Izraelitom ukázala Hospodinova sláva.

Mojžiš sa prihovára za ľud

11 Hospodin povedal Mojžišovi: „Dokedy ma bude tento ľud znevažovať? Dokedy mi nebude veriť napriek znameniam, ktoré som uprostred neho vykonal? 12 Dopustím naň mor a vydedím ho; z teba však urobím väčší a mocnejší národ, než je on.“ 13 No Mojžiš povedal Hospodinovi: „Dozvedia sa o tom Egypťania, pretože spomedzi nich si vyviedol tento ľud svojou mocou, 14 a povedia o tom obyvateľom tejto krajiny. Tí počuli, že ty, Hospodin, si uprostred tohto ľudu, že ty, Hospodin, si sa dal vidieť z tváre do tváre. Tvoj oblak stojí nad ním a v oblakovom stĺpe kráčaš pred ním vo dne a v ohnivom stĺpe v noci. 15 Ak tento ľud vyhubíš, potom si národy, ktoré počuli správu o tebe, povedia: 16 ‚Pretože Hospodin nemohol voviesť tento ľud do krajiny, ktorú im sľúbil pod prísahou, pozabíjal ich na púšti.‘ 17 Nech sa však teraz prejaví moc môjho Pána vo svojej veľkosti, ako si vyhlásil: 18 ‚Hospodin je zhovievavý a veľmi milosrdný, odpúšťa vinu a priestupok nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia.‘ 19 Odpusť, prosím, vinu tohto ľudu, podľa svojho veľkého milosrdenstva, ako si odpúšťal tomuto ľudu od Egypta až posiaľ!“ 20 Hospodin odpovedal: „Odpúšťam mu, ako si prosil. 21 No tak ako žijem a ako Hospodinova sláva naplní celú zem: 22 z mužov, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som konal v Egypte i na púšti, a predsa ma už desaťkrát pokúšali a neposlúchli ma, 23 ani jeden neuvidí krajinu, ktorú som sľúbil pod prísahou ich otcom. Neuvidí ju nikto, kto ma znevažuje. 24 No svojho služobníka Kaléba, pretože bol v ňom iný duch a bol mi bezvýhradne oddaný, uvediem do krajiny, do ktorej už vstúpil, a jeho potomstvo ju dostane do vlastníctva. 25 V údolí bývajú Amalékovia a Kanaánčania, preto zajtra sa obráťte a vydajte sa na cestu púšťou k Trstinovému moru!“ 26 Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: 27 „Dokedy budem trpieť túto zlú pospolitosť, čo proti mne ustavične repce? Dosť som sa napočúval reptania Izraelitov proti mne. 28 Povedz im: Ako žijem,“ znie výrok Hospodina, „naložím s vami tak, ako ste o tom predo mnou hovorili. 29 Na tejto púšti popadajú mŕtvoly vás všetkých spočítaných, starších ako dvadsať rokov, čo ste reptali proti mne. 30 Ani jeden z vás nevojde do krajiny, o ktorej som so zdvihnutou rukou prisahal, že v nej budete bývať, okrem Kaléba, Jefunneho syna, a Jozuu, Núnovho syna. 31 No vaše deti, o ktorých ste vraveli, že sa stanú korisťou, tie do nej uvediem a spoznajú krajinu, ktorou ste vy pohrdli. 32 Vaše mŕtvoly však padnú na tejto púšti. 33 Vaši synovia budú štyridsať rokov pastiermi na púšti. Budú pykať za vašu smilnú nevernosť, kým vaše mŕtvoly zostanú na púšti. 34 Ako ste štyridsať dní skúmali krajinu — rok sa bude počítať za deň —, štyridsať rokov budete pykať za svoje neprávosti, aby ste spoznali môj odpor. 35 Ja, Hospodin, som to povedal a tak urobím celej tejto skazenej pospolitosti, ktorá sa vzbúrila proti mne! Na tejto púšti zahynú!“ 36 Muži, ktorých Mojžiš poslal preskúmať krajinu, tí, čo po svojom návrate popudili celú pospolitosť, aby reptala, pretože o krajine rozširovali lživé správy 37 a krajinu zlomyseľne ohovárali, náhle zomreli pred Hospodinom. 38 Spomedzi tých, čo išli preskúmať krajinu, zostali nažive len Jozua, syn Núna, a Kaléb, syn Jefunneho.

Neúspešný pokus vniknúť do Kanaánu

39 Keď Mojžiš oznámil tieto slová všetkým Izraelitom, ľud sa veľmi zarmútil. 40 Včasráno vstali, vystúpili na temeno vrchu a povedali: „Vystúpme na miesto, o ktorom hovoril Hospodin, hoci sme zhrešili!“ 41 Mojžiš im však povedal: „Prečo prestupujete príkaz Hospodina?! To sa vám nepodarí! 42 Hospodin nie je medzi vami, preto nevystupujte, aby vás nepriatelia neporazili. 43 Veď tam budú proti vám Amalékovia a Kanaánčania a vy padnete ich mečom. Pretože ste sa odvrátili od Hospodina, Hospodin nebude s vami!“ 44 Oni sa však napriek tomu odvážili vystúpiť na temeno vrchu. Ani archa Hospodinovej zmluvy, ani Mojžiš sa však z tábora nepohli. 45 Amalékovia a Kanaánčania, ktorí bývali na tom pohorí, zostúpili, bili ich a rozháňali až po Chormu.