Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

5. kapitola

Ponosy vykorisťovaných

1 Ľud, najmä ženy, začali hlasno volať o pomoc k svojim židovským krajanom.
2 Niektorí sa sťažovali: „Svojich synov a dcéry musíme dávať do zálohu, aby sme dostali obilie, najedli sa a mohli prežiť.“ 3 Iní hovorili: „Svoje polia, vinice a domy dávame do zálohu, aby sme dostali obilie v tomto hlade.“5,3 Lv 25,35-37; Dt 15,7n 4 Ďalší zase vraveli: „Na zaplatenie dane kráľovi za svoje polia a vinice sme si museli požičať peniaze. 5 Veď my sme takí istí ľudia ako naši súkmeňovci, ich synovia sú takí istí ako naši synovia, a predsa musíme predávať vlastných synov a vlastné dcéry do otroctva — a niektoré z našich dcér sú už zotročené — sme však bezmocní. Naše polia a vinice patria iným.“5,5 Ex 21,7; Lv 25,39; 2Krľ 4,1; Am 2,6; Mt 18,25

Odpustenie dlhov

6 Keď som počul ich volanie o pomoc a tieto slová, veľmi som sa nahneval.
7 Rozhodol som sa, že vezmem na zodpovednosť šľachticov a predákov a dohovorím im: „Vy úžerníčite na úkor svojich bratov!“ Zvolal som proti nim veľké zhromaždenie5,7 Ex 22,24; Lv 25,36; Ez 22,12 8 a povedal som im: „My sme podľa svojich možností vykúpili z otroctva svojich židovských bratov, ktorí boli predaní pohanom. Vy však sami predávate do otroctva svojich bratov a ich potom predávajú nám.“ Nato umĺkli a nenašli slova.5,8 Lv 25,47-49 9 Ďalej som povedal: „Nedobre robíte. Nechcete chodiť v bázni pred naším Bohom bez toho, aby nás pohania, naši nepriatelia, potupovali?5,9 Prís 14,31; Rim 2,24; 1Pt 2,12 10 Veď i ja, moji bratia i moji sluhovia im požičiavame peniaze a obilie. Odpusťme im tento dlh!5,10 Dt 15,1-6 11 Vráťte im teda ešte dnes ich polia, vinice, olivy a domy, ako aj úrok z peňazí, obilia, muštu a oleja, čo ste im požičali.“ 12 Nato odvetili: „Vrátime a nebudeme od nich nič požadovať. Urobíme, ako vravíš.“ Zavolal som kňazov, pred ktorými som ich zaviazal prísahou, že budú konať podľa tohto sľubu.5,12 Ezd 10,5; Jer 34,8n 13 Vytriasol som aj záhyby svojho rúcha a povedal som: „Nech Boh takto vytrasie z domu i majetku každého, kto nedodrží toto slovo. Nech bude takto vytrasený a prázdny!“ Nato celý zbor prisvedčil: „Amen!“ Potom oslavovali Hospodina. A ľud urobil, ako sľúbil.5,13 Dt 27,15-26; 1Krn 16,36; Mt 10,14; Sk 13,51; 18,6

Nehemiášova obetavosť

14 Od toho dňa, keď ma kráľ ustanovil za miestodržiteľa v Judsku, teda počas dvanástich rokov — od dvadsiateho do tridsiateho druhého roku kráľa Artaxerxa — ani ja, ani moji bratia sme si nenárokovali miestodržiteľské dávky.5,14 Neh 2,1; 13,6
15 Predchádzajúci miestodržitelia, moji predchodcovia, zaťažovali ľud a vyberali od neho denne na chlieb a víno po štyridsať šeklov striebra. Aj ich sluhovia zneužívali svoju moc nad ľudom, ale ja som tak nerobil z bázne pred Bohom.5,15 2Kor 11,9 16 Podieľal som sa i na práci na hradbách. Nekúpili sme pole, ale všetci moji služobníci sa zapojili do práce. 17 Pri mojom stole jedávali Júdovci a predáci, okolo stopäťdesiat osôb, ako aj ľudia, ktorí k nám prichádzali z okolitých národov.5,17 2Sam 9,7; 1Krľ 18,19 18 Denne sa pripravoval jeden vôl, šesť vyberaných oviec, aj hydinu mi pripravovali a raz za desať dní hojne rozličného vína, no miestodržiteľský plat som nepožadoval, lebo služba zaťažovala tento ľud. 19 Pamätaj na mňa, Bože môj, na moje dobro, na všetko, čo som urobil pre tento ľud!5,19 Neh 13,14.22; 13,31