4. kapitola
1 Keď sa Sanballat a Tobija, ako aj Arabi, Ammónčania a Ašdóďania dopočuli, že obnova hradieb Jeruzalema postupuje a že sa začali zapchávať trhliny, veľmi sa nazlostili. 2 Všetci spolu sa sprisahali, že pôjdu bojovať proti Jeruzalemu a že v ňom spôsobia zmätok.4,2 Ž 83,3-5 3 Modlili sme sa k svojmu Bohu a na obranu pred nimi sme vo dne i v noci stavali proti nim stráž. 4 Vtedy Júdovci hovorili: „Ochabuje nosičova sila, ruín je priveľa a my nevládzeme dobudovať hradby.“ 5 Naši protivníci hovorili: „Nič nebudú vedieť, nič nezbadajú skôr ako prídeme medzi nich, pobijeme ich a zastavíme prácu.“ 6 Židia, ktorí bývali v ich blízkosti, prišli a varovali nás aspoň desaťkrát: „Kamkoľvek sa obrátite, odvšadiaľ idú proti nám!“ 7 Preto som na nižšie položených otvorených miestach za hradbami rozostavil podľa rodov ľud s ich mečmi, oštepmi a lukmi. 8 Keď som to videl, vstal som a prehovoril som k šľachticom, predákom a ostatnému ľudu: „Nebojte sa ich! Pamätajte na veľkého a hrozného Pána a bojujte za svojich bratov, synov i dcéry, za ženy aj za domácnosti.“4,8 Nm 14,9; Neh 1,5 Ozbrojené zabezpečenie práce
9 Keď naši nepriatelia počuli, že sa to prezradilo a Boh zmaril ich zámer, všetci sme sa mohli vrátiť ku hradbám, každý k svojej práci.4,9 Jób 5,12 10 Od toho dňa polovica mojich mládencov pracovala na stavbe, kým druhá polovica držala oštepy, štíty, luky a panciere a velitelia stáli za celým domom Júdu. 11 Tí, čo stavali hradby, aj tí, čo nosili a nakladali bremená, jednou rukou pracovali na stavbe a druhou držali zbraň. 12 Každý, kto staval, mal na bedrách pripásaný svoj meč a takto staval, kým trubač stál vedľa mňa. 13 Šľachticom, predákom aj ostatnému ľudu som povedal: „Práce je veľa a je rozsiahla, no my sme roztrúsení po hradbách, vzdialení jeden od druhého. 14 Zhromaždite sa k nám na miesto, kde začujete zvuk trúby. Náš Boh bude bojovať za nás.“4,14 Ex 14,14.25; Dt 1,30n; 3,22; Joz 23,10 15 Tak sme pracovali na diele od východu rannej zory až do východu hviezd, kým polovica držala kopije. 16 V tom čase som nariadil ľudu: „Nech každý so svojím sluhom nocuje v Jeruzaleme a tak nám v noci pomôžu strážiť a cez deň pracovať.“ 17 Nikto z nás — ani ja, ani moji bratia, ani sluhovia, ani muži zo stráže, ktorí patrili k môjmu sprievodu —, sme si nevyzliekali šaty, ale každý mal svoju zbraň poruke.