5. kapitola
Piaty nárek
1 Spomeň si, Hospodin, čo sa s nami stalo, pozri a viď našu potupu!5,1 Nár 1,9.11; 2,20; 3,63 2 Naše dedičstvo dostali cudzinci, naše domy cudzozemci. 3 Stali sme sa sirotami bez otca, naše matky sú ako vdovy. 4 Vlastnú vodu pijeme za peniaze, vlastné drevo dostávame za poplatok. 5 S jarmom na šiji nás prenasledujú, sme unavení, nemáme pokoja. 6 Egyptu sme podávali ruku, aj Asýrii, aby sme sa nasýtili chleba.5,6 Jer 2,18; Oz 12,2 7 Naši otcovia hrešili a niet ich. My však znášame ich previnenia.5,7 Ex 20,5 8 Vládnu nám otroci, niet nikoho, kto by nás vytrhol z ich ruky.5,8 Iz 3,4 9 S nasadením života si obstarávame chlieb, ohrozovaní mečom z púšte. 10 Ako popraskaná pec je naša koža od horúčky z hladu. 11 Zhanobené boli ženy na Sione i panny v judských mestách. 12 Vlastnými rukami vešali kniežatá, starcom neprejavili úctu.5,12 Dt 28,50; 2Krn 36,17; Nár 4,16 13 Mládenci nosia žarnov a chlapci sa potkýnajú pod nákladom dreva.5,13 Sdc 16,21 14 Starci prestali zasadať v bráne a mládenci preberať na strunách. 15 Naše srdce sa prestalo radovať, na smútok sa premenil náš tanec.5,15 Jer 25,10 16 Spadla nám koruna z hlavy, beda nám, lebo sme zhrešili.5,16 Jób 19,9; Jer 3,18 17 Od tohto nám zamdlelo srdce, z toho všetkého nám potemnel zrak,5,17-18 Iz 34,13-15; Mich 3,12 18 kvôli vrchu Sion, ktorý je spustošený a preháňajú sa po ňom líšky. 19 Ty, Hospodin, tróniš naveky, tvoj trón trvá z pokolenia na pokolenie.5,19 Ž 9,8; 45,7 20 Prečo na nás stále zabúdaš a opúšťaš nás na dlhý čas?5,20 Ž 13,2; 44,25 21 Priveď nás opäť k sebe, Hospodin, a my sa vrátime. Obnov naše dni, ako boli oddávna.5,21 Jer 31,18 22 Azda si nás úplne zavrhol? Tak veľmi sa hneváš na nás?5,22 Ž 85,6