Predchádzajúca kapitola

26. kapitola

Uznesenie zabiť Ježiša

1 Keď Ježiš dokončil všetky tieto slová, povedal svojim učeníkom: 2 „Viete, že o dva dni nastáva Veľká noc a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali.“ 3 Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš, 4 a uzniesli sa, že sa lesťou zmocnia Ježiša a zabijú ho. 5 Hovorili však: „Nie vo sviatok, aby nevznikla vzbura medzi ľudom.“

Pomazanie v Betánii

6 Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, 7 pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou drahocenného oleja a vyliala mu ho na hlavu, keď sedel za stolom. 8 Keď to videli učeníci, namrzene hovorili: „Načo takéto plytvanie? 9 Mohlo sa to draho predať a rozdať chudobným.“ 10 Ježiš si to všimol a povedal im: „Prečo trápite túto ženu? Veď mi urobila dobrý skutok. 11 Lebo chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa vždy nemáte. 12 Keď vyliala ten olej na moje telo, urobila to na môj pohreb. 13 Amen, hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete sa bude hlásať toto evanjelium, bude sa hovoriť na jej pamiatku aj o tom, čo urobila.“

Judášova zrada

14 Vtedy odišiel jeden z Dvanástich, menom Judáš Iškariotský, k veľkňazom 15 a povedal: „Čo mi dáte, ak vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných. 16 Od tej chvíle hľadal vhodnú príležitosť ho vydať.

Posledná večera

17 V prvý deň sviatku nekvasených chlebov prišli učeníci k Ježišovi a opýtali sa: „Kde chceš, aby sme ti pripravili večeru veľkonočného baránka?“ 18 On odpovedal: „Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: ‚Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko. U teba budem sláviť veľkonočnú večeru so svojimi učeníkmi.‘“ 19 Učeníci urobili, ako im Ježiš prikázal, a pripravili veľkonočnú večeru. 20 Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi k stolu. 21 Keď jedli, povedal: „Amen, hovorím vám, že jeden z vás ma zradí.“ 22 Veľmi sa zarmútili a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to azda ja, Pane?“ 23 On odpovedal: „Kto si so mnou namočil ruku v mise, ten ma zradí. 24 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ 25 Nato povedal Judáš, ktorý ho zrádzal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Ty si to povedal.“

Ustanovenie Pánovej večere

26 Keď jedli, vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom so slovami: „Vezmite, jedzte, toto je moje telo.“ 27 Potom vzal kalich, vzdal vďaku a dal im ho so slovami: „Pite z neho všetci, 28 lebo toto je moja krv zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. 29 Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem s vami piť nový v kráľovstve svojho Otca.“ 30 Keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivový vrch.

Výstraha Petrovi

31 Vtedy im Ježiš povedal: „Vy všetci sa tejto noci nado mnou pohoršíte, lebo je napísané: Udriem pastiera a ovce stáda sa rozpŕchnu. 32 Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley.“ 33 Peter mu však povedal: „Aj keby sa všetci nad tebou pohoršili, ja sa nikdy nepohorším.“ 34 Ježiš mu odpovedal: „Amen, hovorím ti, že tejto noci, skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ 35 Peter mu povedal: „Aj keby som mal s tebou zomrieť, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní učeníci.

Modlitba v Getsemanskej záhrade

36 Vtedy Ježiš prišiel s nimi na miesto zvané Getsemani a povedal učeníkom: „Sadnite si, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ 37 Vzal so sebou Petra i dvoch Zebedejových synov a začal pociťovať zármutok a úzkosť. 38 Vtedy im povedal: „Veľmi smutná je moja duša, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou.“ 39 Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je to možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“ 40 Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. Povedal teda Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu so mnou bdieť? 41 Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ 42 Odišiel druhý raz a modlil sa: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho vypiť, nech sa stane tvoja vôľa!“ 43 Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, lebo sa im oči zatvárali. 44 A tak ich nechal, znova odišiel a tretí raz sa modlil tými istými slovami. 45 Potom sa vrátil k učeníkom a povedal im: „Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, priblížila sa hodina a Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. 46 Vstaňte, poďme! Hľa, priblížil sa môj zradca.“

Zajatie Ježiša

47 Kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi od veľkňazov a starších ľudu. 48 Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on. Toho chyťte!“ 49 Hneď nato pristúpil k Ježišovi a povedal: „Buď pozdravený, Rabbi!“ A pobozkal ho. 50 Ježiš mu povedal: „Priateľu, načo si prišiel?“ Tu pristúpili, položili na Ježiša ruky a zmocnili sa ho. 51 A hľa, jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 52 Vtedy mu Ježiš povedal: „Vráť svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. 53 Alebo si myslíš, že nemôžem požiadať svojho Otca a že on by mi hneď neposlal viac ako dvanásť légií anjelov? 54 Ale ako by sa potom splnili Písma, že sa to tak musí stať?“ 55 V tej hodine povedal Ježiš zástupom: „Ako na zločinca ste na mňa vyšli s mečmi a kyjmi, aby ste ma zajali? Denne som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma. 56 Toto všetko sa však stalo, aby sa naplnili prorocké Písma.“ Vtedy ho všetci učeníci opustili a zutekali.

Ježiš pred veľradou

57 Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. 58 Peter ho však z diaľky sledoval až na nádvorie veľkňaza. Vošiel dnu a sadol si k sluhom, aby videl, ako sa to skončí. 59 Veľkňazi a celá veľrada hľadali falošné svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli usmrtiť. 60 Nenašli ho však, hoci prišlo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja 61 a hovorili: „Tento povedal: ‚Môžem zbúrať Boží chrám a za tri dni ho postaviť.‘“ 62 Tu vstal veľkňaz a opýtal sa ho: „Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti tebe?“ 63 Ježiš však mlčal. Veľkňaz mu povedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si ty Mesiáš, Boží Syn.“ 64 Ježiš mu odpovedal: „Ty si to povedal, ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“ 65 Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Práve teraz ste počuli rúhanie! 66 Čo o tom súdite?“ Oni odpovedali: „Hoden je smrti!“ 67 Potom mu pľuli do tváre a bili ho po hlave. Iní ho tĺkli palicami 68 a hovorili: „Prorokuj nám, Mesiáš, kto ťa udrel!“

Peter zapiera Ježiša

69 Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu jedna slúžka a povedala: „Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!“ 70 Ale on zaprel pred všetkými: „Neviem, o čom hovoríš.“ 71 Keď vyšiel k bráne, uvidela ho iná a povedala tým, čo tam boli: „Tento bol s Ježišom Nazaretským!“ 72 On znova zaprel s prísahou: „Nepoznám toho človeka.“ 73 O chvíľu prišli tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: „Veru, aj ty si jeden z nich. Veď aj tvoje nárečie ťa prezrádza!“ 74 Vtedy sa začal zaklínať a zaprisahávať: „Nepoznám toho človeka!“ Vtom zaspieval kohút. 75 Tu sa Peter rozpamätal na Ježišovo slovo: „Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Vyšiel von a horko zaplakal.