Predchádzajúca kapitola

22. kapitola

Podobenstvo o svadbe kráľovho syna

1 Ježiš im znova hovoril v podobenstvách: 2 „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. 3 Poslal sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Tí však nechceli prísť. 4 Opäť poslal iných sluhov so slovami: Povedzte pozvaným: ‚Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok som pozabíjal a všetko je pripravené. Poďte na svadbu!‘ 5 Pozvaní však na to nedbali a odišli, jeden na svoje pole, druhý za svojím obchodom. 6 Ostatní pochytali jeho sluhov, zhanobili ich a zabili. 7 Tu sa kráľ rozhneval, poslal svoje vojská, zničil vrahov a ich mesto vypálil. 8 Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní. 9 Choďte teda na rázcestia a koho nájdete, toho pozvite na svadbu.‘ 10 Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých, a svadobná sieň sa naplnila hodovníkmi. 11 Keď kráľ vošiel pozrieť na hodovníkov, videl tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného rúcha. 12 Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem vošiel, veď nemáš svadobné rúcho?‘ On onemel. 13 Vtedy kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy a ruky a vyhoďte ho von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami.‘ 14 Lebo je veľa povolaných, ale málo vyvolených.“

Spor o daň

15 Vtedy farizeji odišli a dohodli sa, ako ho podchytia v reči. 16 Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že hovoríš pravdu a pravdivo učíš Božie cesty. Neberieš ohľad na nikoho, lebo sa nepozeráš na osobu človeka. 17 Povedz nám teda, čo si myslíš: Je dovolené platiť daň cisárovi, alebo nie?“ 18 Ježiš spoznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Prečo ma pokúšate, pokrytci? 19 Ukážte mi mincu, ktorou sa platí daň!“ A tak mu priniesli denár. 20 Opýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ 21 „Cisárov,“ odpovedali mu. Nato im povedal: „Odovzdajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie!“ 22 Keď to počuli, začudovali sa, nechali ho a odišli.

Spor o zmŕtvychvstanie

23 V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí hovoria, že niet zmŕtvychvstania, a opýtali sa ho: 24 „Učiteľ, Mojžiš povedal: Ak niekto zomrie bez detí, jeho brat si ako najbližší príbuzný vezme jeho ženu a splodí svojmu bratovi potomka. 25 Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil, umrel a pretože nemal potomka, zanechal ženu svojmu bratovi. 26 Podobne aj druhý a tretí, až po siedmeho. 27 Napokon po všetkých zomrela aj žena. 28 Nuž ktorého ženou z tých siedmich bude pri zmŕtvychvstaní? Veď ju mali všetci!“ 29 Ježiš im však odpovedal: „Blúdite, lebo nepoznáte Písma ani Božiu moc. 30 Veď pri zmŕtvychvstaní sa ľudia ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. 31 Či ste nečítali o vzkriesení z mŕtvych, čo vám povedal Boh: 32 Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba? Veď on nie je Bohom mŕtvych, ale živých.“ 33 Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením.

Veľké prikázanie

34 Keď farizeji počuli, že umlčal saducejov, zišli sa 35 a jeden z nich, znalec Zákona, sa spýtal, aby ho skúšal: 36 „Učiteľ, ktoré je najväčšie prikázanie v Zákone?“ 37 A on mu odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou. 38 To je veľké a prvé prikázanie. 39 Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. 40 Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“

Spor o Dávidovho syna

41 Keď sa farizeji zišli, opýtal sa ich Ježiš: 42 „Čo si myslíte o Kristovi? Čí syn je?“ „Dávidov,“ odpovedali mu. 43 Povedal im: „Ako ho potom Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí: 44 Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy? 45 Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako to, že je jeho synom?“ 46 A nikto mu nevedel odpovedať ani slovo. Od toho dňa sa ho už nikto viac neodvážil vypytovať.