Predchádzajúca kapitola

21. kapitola

Slávnostný vstup do Jeruzalema

1 Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfagé k Olivovému vrchu, vtedy Ježiš poslal dvoch učeníkov 2 a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko. Odviažte ich a priveďte mi ich! 3 A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: ‚Pán ich potrebuje.‘ A hneď ich pošle.“ 4 To sa stalo, aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka: 5 Povedzte dcére Siona: Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe, tichý, ktorý jazdí na oslici a na oslíkovi, mláďati ťažného zvieraťa. 6 Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš prikázal. 7 Priviedli oslicu aj oslíka, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. 8 Veľký zástup prestieral na cestu svoje plášte, iní odsekávali ratolesti zo stromov a prestierali ich na cestu. 9 A zástupy, čo šli pred ním i za ním, volali: Hosanna Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach! 10 Keď vošiel do Jeruzalema, v celom meste nastal rozruch. Pýtali sa: „Kto je to?“ 11 A zástupy im odpovedali: „To je prorok Ježiš, ten z galilejského Nazareta.“

Vyčistenie chrámu

12 Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých, čo predávali a kupovali v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly, predavačom holubov pulty 13 a povedal im: „Je napísané: Môj dom sa bude volať domom modlitby. Vy však z neho robíte pelech lotrov.“ 14 V chráme k nemu prišli slepí a chromí. A on ich uzdravoval. 15 Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré robil, i deti, ktoré volali v chráme: „Hosanna Synovi Dávidovmu!“, nahnevali sa 16 a povedali mu: „Počuješ, čo hovoria?“ Ježiš im odpovedal: „Áno. Nikdy ste nečítali: Z úst batoliat a dojčeniec pripravil si si chválu?“ 17 Nato ich opustil, vyšiel von z mesta do Betánie a tam prenocoval.

Prekliatie figovníka

18 Keď sa ráno vracal do mesta, dostal hlad. 19 Pri ceste uvidel figovník, prišiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, iba samé lístie. Povedal mu: „Nech sa na tebe už nikdy viac neurodí ovocie!“ A figovník hneď vyschol. 20 Pri pohľade na to sa učeníci čudovali: „Ako to, že figovník tak zrazu vyschol?!“ 21 Ježiš im odpovedal: „Amen, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo som urobil s figovníkom, ale ak poviete aj tomuto vrchu: ‚Zdvihni sa a vrhni sa do mora!‘, stane sa to. 22 A všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe, dostanete.“

Spor o Ježišovu moc

23 Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: „Akou mocou toto robíš a kto ti dal túto moc?“ 24 Ježiš im odpovedal: „Aj ja sa vás opýtam na jednu vec. Ak mi na to odpoviete, aj ja vám poviem, akou mocou to robím. 25 Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí?“ Oni medzi sebou uvažovali: „Ak povieme, že z neba, povie nám: ‚Prečo ste mu teda neuverili?‘ 26 Ale ak povieme, že od ľudí, musíme sa báť zástupu, lebo Jána všetci pokladajú za proroka.“ 27 Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“ Tu im povedal: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.

Podobenstvo o dvoch synoch

28 Čo myslíte? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal: ‚Syn môj, choď dnes pracovať do vinice.‘ 29 Ale ten mu odpovedal: ‚Nechce sa mi.‘ Neskôr to však oľutoval a šiel. 30 Prišiel teda k druhému a povedal to isté. Ten síce odpovedal: ‚Idem, pane,‘ ale nešiel. 31 Kto z tých dvoch splnil otcovu vôľu?“ Povedali: „Prvý.“ Ježiš im odpovedal: „Amen, hovorím vám, že mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. 32 Lebo Ján k vám prišiel cestou spravodlivosti, no neuverili ste mu, ale mýtnici a neviestky mu uverili. Vy ste to videli, ale ani potom ste neprejavili ľútosť a neuverili ste mu.

Podobenstvo o zlých vinohradníkoch

33 Počujte iné podobenstvo! Istý hospodár vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. 34 Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali úrodu. 35 Vinohradníci však pochytali jeho sluhov, jedného zbili, druhého zabili a ďalšieho ukameňovali. 36 Opäť vyslal iných sluhov, viac ako predtým, ale urobili im to isté. 37 Napokon k nim poslal svojho syna, pretože si myslel: ‚Iste budú mať k môjmu synovi úctu.‘ 38 Pri pohľade na syna si však vinohradníci povedali: ‚Toto je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!‘ 39 I chytili ho, vyhodili von z vinice a zabili ho. 40 Keď potom príde majiteľ vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ 41 Povedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“ 42 Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písmach: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom. Pán to urobil, je to obdivuhodné v našich očiach? 43 Preto vám hovorím, že vám bude odňaté Božie kráľovstvo a bude dané národu, ktorý bude prinášať úrodu. 44 Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho padne on, toho rozmliaždi.“ 45 Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, pochopili, že hovorí o nich. 46 Chceli ho chytiť, len sa báli zástupov, lebo ho pokladali za proroka.