7. kapitola
O čistote a nečistote
1Potom sa k nemu zhromaždili farizeji a niektorí zákonníci, čo prišli z Jeruzalema.2Všimli si, že niektorí z jeho učeníkov jedia chlieb nečistými, to znamená neumytými, rukami.3Farizeji a všetci židia dodržiavajú totiž tradície starších a nezačnú jesť, kým si až po zápästie neumyjú ruky.4Po návrate z trhu nejedia, kým sa neumyjú. Je aj veľa ďalších zvykov, ktoré prijali a ktorých sa pridŕžajú: umývanie pohárov a šálok, hrncov a medených nádob a lôžok.5Preto sa ho farizeji a zákonníci spýtali: „Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú tradície starších a jedia chlieb nečistými rukami?“6On im odpovedal: „Dobre o vás pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané:Tento ľud ma ctí perami,ale jeho srdce je odo mňa ďaleko.7Zbytočne ma však uctievajú,lebo ako náuku učia ľudské príkazy.8Opustili ste Božie prikázanie a pridŕžate sa ľudského podania.“9A dodal: „Šikovne rušíte Božie prikázanie, aby ste zachovávali svoju tradíciu.10Veď už Mojžiš povedal: Cti svojho otca a svoju matku! a Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť.11No vy hovoríte: Ak niekto povie otcovi alebo matke: ‚Čokoľvek, čím by som ti mal pomôcť, je korban,‘ čiže obetný dar,12už mu viac nedovolíte urobiť nič pre otca alebo matku.13Takto tradíciou, ktorú odovzdávate ďalej, rušíte Božie slovo. A robíte veľa podobných vecí.“14Keď znova zavolal zástup, povedal im: „Všetci ma počúvajte a pochopte!15Človeka nemôže poškvrniť to, čo doňho vchádza zvonku, ale čo z neho vychádza, to poškvrňuje človeka.“17Keď odišiel od zástupu a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva.18Povedal im: „Tak aj vy ste nechápaví? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť, čo vchádza doňho zvonka?19Veď to mu nepreniká do srdca, ale vchádza do žalúdka a odtiaľ vychádza do stoky.“ Tým vyhlásil všetky pokrmy za čisté.20A dodal: „To, čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka.21Zvnútra, totiž z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy,22cudzoložstvá, chamtivosť, podlosť, podvody, neviazanosť, závistlivé pohľady, rúhania, pýcha, pochabosť.23Všetko toto zlo vychádza zvnútra a poškvrňuje človeka.“Viera Sýrofeničanky
24Ježiš vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru. Vošiel do domu, no nechcel, aby sa to niekto dozvedel, ale nedalo sa to utajiť.25Hneď sa o ňom dopočula žena, ktorej dcérka bola posadnutá nečistým duchom. Prišla a padla mu k nohám.26No tá žena bola pohanka, rodom Sýrofeničanka, a prosila ho, aby vyhnal z jej dcéry démona.27On jej však povedal: „Dovoľ, aby sa najskôr nasýtili deti. Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“28Žena mu odpovedala: „Iste, Pane, lenže aj šteňatá sa živia pod stolom omrvinkami po deťoch.“29Povedal jej: „Pre toto slovo choď, démon tvoju dcéru opustil.“30Keď sa vrátila domov, našla ležať dieťa v posteli a démon bol preč.Uzdravenie hluchonemého
31Potom odišiel z týrskeho kraja a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru naprieč dekapolským krajom.32Tu mu priviedli hluchého a takmer nemého človeka. Poprosili ho, aby naň položil ruku.33Vzal ho bokom od zástupu, vložil mu prsty do uší, dotkol sa slinou jeho jazyka,34pohliadol k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effatha,“ čo znamená: „Otvor sa!“35Hneď sa mu otvorili uši a puto jazyka sa uvoľnilo, takže správne rozprával.36Ježiš im prikázal, aby to nikomu nepovedali. Ale čím väčšmi im to prikazoval, tým viac to rozhlasovali37a s nesmiernym úžasom hovorili: „Všetko robí dobre! Aj hluchým dáva sluch a nemým reč!“