6. kapitola
Ježiš v Nazarete
1Potom odtiaľ odišiel a vrátil sa do svojej domoviny. Učeníci ho nasledovali. 2Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho množstvo ľudí, ktorí sa s úžasom pýtali: „Odkiaľ to ten človek má? Aká je to múdrosť, ktorej sa mu dostalo? Aké mocné činy sa dejú jeho rukami! 3Nie je to ten tesár, syn Márie a brat Jakuba, Jozesa, Júdu a Šimona? A nežijú jeho sestry u nás?“ I pohoršovali sa nad ním. 4Nato im Ježiš povedal: „Prorok nie je bez cti, iba ak vo svojej domovine, medzi svojimi príbuznými a vo vlastnom dome.“ 5Nemohol tam vykonať nijaký mocný čin, iba čo na niektorých chorých položil ruky a uzdravil ich. 6A čudoval sa ich neviere.Vyslanie dvanástich apoštolovPotom chodil po okolitých dedinách a vyučoval. 7Zavolal si Dvanástich, začal ich vysielať po dvoch a dal im moc nad nečistými duchmi. 8Prikazoval im, aby si na cestu okrem palice nič nebrali; ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska, 9na nohy si mali obuť len sandále a nemali si obliekať dvoje šiat. 10Ďalej im hovoril: „Keď vojdete niekde do domu, zostaňte tam dovtedy, kým odtiaľ neodídete. 11Ak vás na niektorom mieste neprijmú a nebudú chcieť vypočuť, odíďte odtiaľ. A straste si prach z nôh ako svedectvo pre nich.“ 12Vyšli teda a vyzývali na pokánie. 13Vyhnali mnohých démonov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravili ich.Smrť Jána Krstiteľa
14Dopočul sa o ňom kráľ Herodes, lebo jeho meno sa stalo známym. Šírili sa takéto reči: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobia mocné sily!“ 15Iní však hovorili: „Je to Eliáš!“ A ďalší hovorili: „Je to prorok, ako jeden z dávnych prorokov.“ 16Keď to počul Herodes, povedal: „To Ján, ktorého som dal sťať, vstal z mŕtvych.“ 17Herodes totiž prikázal Jána chytiť a vrhnúť v putách do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, pretože si ju vzal za ženu. 18Ján totiž Herodesovi dohováral: „Nesmieš žiť so ženou svojho brata.“ 19Preto Herodias zanevrela na Jána a chcela ho zabiť, ale nemohla. 20Herodes sa totiž Jána bál, lebo si uvedomoval, že je to spravodlivý a svätý muž, a chránil ho. Keď ho počúval, často bol v rozpakoch, no predsa ho rád počúval. 21Vhodná chvíľa nastala, keď Herodes usporiadal na svoje narodeniny hostinu pre svojich veľmožov, veliteľov a významné osobnosti z Galiley. 22Tu vošla dcéra Herodiady, tancovala a zapáčila sa Herodesovi i spolustolovníkom. Kráľ ponúkol dievčaťu: „Žiadaj si odo mňa, čo len chceš, a dám ti.“ 23Aj sa jej na to zaprisahal: „Čokoľvek si odo mňa budeš žiadať, dám ti, hoci by to bola aj polovica môjho kráľovstva.“ 24Ona odišla a opýtala sa matky: „Čo si mám žiadať?“ Matka jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa.“ 25Dievča sa hneď ponáhľalo dnu ku kráľovi a vyslovilo želanie: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ 26Kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a kvôli hodovníkom ju nechcel odmietnuť. 27Kráľ hneď poslal kata a prikázal priniesť Jánovu hlavu. Ten odišiel a sťal ho vo väzení, 28priniesol jeho hlavu na mise, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. 29Keď sa to dozvedeli Jánovi učeníci, prišli, vzali jeho mŕtve telo a uložili ho do hrobu.Nasýtenie piatich tisícov
30Apoštoli sa zišli k Ježišovi a oznámili mu všetko, čo robili a učili. 31Povedal im: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte!“ Stále tam totiž prichádzalo a odchádzalo množstvo ľudí, takže sa nemali kedy ani najesť. 32Odplavili sa teda člnom na pusté miesto, kde boli sami. 33Mnohí ich uvideli odchádzať a spoznali ich; zbehli sa tam pešo zo všetkých miest a predišli ich. 34Keď Ježiš vystúpil z člna, videl veľký zástup a zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. Začal ich učiť mnohým veciam. 35Keď už čas značne pokročil, pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali: „Toto je pusté miesto a je už veľa hodín. 36Rozpusť ľudí, aby sa rozišli po okolitých osadách a dedinách a nakúpili si nejaké jedlo.“ 37Ale on im povedal: „Vy im dajte jesť!“ Opýtali sa ho: „Máme ísť nakúpiť chlieb za dvesto denárov a dať ľuďom jesť?“ 38On sa ich však opýtal: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ Keď to zistili, povedali: „Päť chlebov a dve ryby.“ 39Prikázal im, aby všetkých usadili po skupinách na zelenú trávu. 40Posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. 41Potom vzal tých päť chlebov a dve ryby, pozdvihol zrak k nebu, dobrorečil, lámal chleby a podával učeníkom, aby ich rozdávali ľuďom. Aj dve ryby rozdelil všetkým. 42Všetci jedli a nasýtili sa. 43A ešte nazbierali dvanásť plných košov nalámaných zvyškov z chlebov a rýb. 44Tých, čo jedli z chlebov, bolo päťtisíc mužov.Ježiš kráča po vode
45Hneď potom prinútil svojich učeníkov nastúpiť do člna a ísť vopred na druhú stranu do Betsaidy, kým on rozpustí zástup. 46Keď ich prepustil, vybral sa na vrch modliť sa. 47Nastal večer a čln bol uprostred mora; on sám bol na zemi. 48Videl ich vyčerpaných od veslovania, lebo vietor dul v protismere. Pred úsvitom šiel k nim, kráčajúc po mori, a chcel prejsť popri nich. 49Keď ho videli kráčať po mori, nazdali sa, že je to prízrak a vykríkli. 50Všetci ho totiž videli a preľakli sa. On sa im však hneď prihovoril: „Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa!“ 51Potom k nim nastúpil do člna a vietor sa utíšil. Od úžasu zostali celkom ohromení. 52Nepochopili totiž udalosť s chlebmi; ich srdce bolo zatvrdené.Uzdravovanie v Genezarete
53Keď sa preplavili na druhý breh, zakotvili pri Genezarete. 54Len čo vystúpili z člna, ľudia ho hneď spoznali. 55Rozbehli sa teda po celom okolí a na miesta, o ktorých počuli, že práve tam je, začali prinášať chorých na nosidlách. 56A kamkoľvek vchádzal — do dedín, miest alebo osád — ľudia kládli chorých na námestia. Prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Všetci, čo sa ho dotkli, boli uzdravení.