5. kapitola
Posadnutý v gerazskom kraji
1 Prišli na druhý breh mora do gerazského kraja.5,1-20 Mt 8,28-34; Lk 8,26-39 2 Sotva vystúpil z člna, hneď mu vyšiel oproti z hrobov akýsi človek s nečistým duchom. 3 Býval v hroboch a ani reťazami ho už nik nemohol spútať. 4 Často ho síce ľudia spútali okovami a reťazami, no on si reťaze postŕhal a okovy rozlámal. Nik nemal silu skrotiť ho. 5 Stále, v noci i vo dne kričal medzi hrobmi a na horách a tĺkol sa kameňmi. 6 Keď z diaľky zbadal Ježiša, pribehol a poklonil sa mu. 7 Potom mocným hlasom vykríkol: „Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn Boha, Najvyššieho? Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!“5,7 Mk 1,24; Sk 16,17; Jk 2,19 8 Ježiš mu totiž prikazoval: „Nečistý duch, vyjdi z tohto človeka!“ 9 A spýtal sa ho: „Ako sa voláš?“ On povedal: „Volám sa Légia, lebo je nás mnoho5,9 Jedna légia bolo najväčšie rímske vojenské teleso (6 000 mužov). Tu poukazuje na závažnosť posadnutia..“ 10 A úpenlivo ho prosil, aby ich z toho kraja neposielal preč. 11 Tam na úpätí vrchu sa pásla veľká črieda svíň. 12 Zlí duchovia ho prosili: „Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich!“ 13 A dovolil im to. Nečistí duchovia vyšli a vošli do svíň. Črieda — asi dvetisíc kusov — sa vyrútila úbočím do mora a utopila sa v mori. 14 Pastieri sa rozutekali a priniesli o tom správu do mesta a do osád. Ľudia sa zbehli pozrieť, čo sa stalo. 15 Keď prišli k Ježišovi a zbadali, že muž, ktorý bol posadnutý démonom Légia, sedí oblečený a je pri rozume, preľakli sa. 16 Tí, čo to videli, im rozprávali, čo sa stalo s posadnutým i so sviňami. 17 A začali Ježiša prosiť, aby odišiel z ich kraja. 18 Keď nastupoval do člna, prosil ho človek, čo bol predtým posadnutý zlým duchom, aby mohol ísť s ním. 19 Ježiš mu to však nedovolil, ale mu povedal: „Choď domov k svojim a porozprávaj im, čo všetko ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.“ 20 Nato odišiel a začal v Desaťmestí rozhlasovať, aké veľké veci mu vykonal Ježiš. A všetci sa čudovali. Jairova dcéra a trpiaca žena
21 Keď sa Ježiš opäť preplavil člnom na druhý breh, zhromaždil sa okolo neho pri mori veľký zástup.5,21-43 Mt 9,18-26; Lk 8,40-56 22 Tu prišiel k nemu jeden z predstavených synagógy menom Jairos. Len čo uzrel Ježiša, padol mu k nohám 23 a úpenlivo ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, polož na ňu ruky, aby vyzdravela a žila!“5,23 Mk 7,32 24 Ježiš s ním odišiel. Nasledoval ho veľký zástup a tlačili sa na neho. 25 Bola tam istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok. 26 Veľa vytrpela od mnohých lekárov, minula na to celý svoj majetok, ale nič jej to neprospelo, ba stav sa jej neustále zhoršoval. 27 Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho rúcha,5,27 Mk 3,10; 6,56 28 lebo si povedala: „Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, budem uzdravená!“ 29 Krvácanie sa hneď zastavilo5,29 Gr. prameň krvi vyschol., takže na tele pocítila, že je uzdravená zo svojho trápenia. 30 Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a opýtal sa: „Kto sa dotkol môjho rúcha?“5,30 Lk 5,17 31 Jeho učeníci mu povedali: „Vidíš, že sa ľudia na teba tlačia, a ty sa ešte pýtaš: ‚Kto sa ma dotkol?‘“ 32 Ale on sa poobzeral dookola, aby videl tú, ktorá to urobila. 33 Žena vedela, čo sa s ňou stalo; ustrašená a rozochvená prišla bližšie, padla pred ním a rozpovedala celú pravdu. 34 On ju oslovil: „Dcéra, tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji, buď uzdravená zo svojho trápenia.“5,34 1Sam 1,17; Mk 10,52; Lk 7,50 35 Kým ešte hovoril, prišli ľudia z domu predstaveného synagógy a vraveli: „Tvoja dcéra zomrela, načo ešte unúvaš učiteľa?“ 36 Avšak Ježiš prepočul to, čo hovorili, a povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“ 37 Nikomu inému nedovolil, aby ho sprevádzal, len Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi.5,37 Mk 9,2; 14,33 38 Keď prišli do domu predstaveného synagógy, videl veľký rozruch, plačúcich a nariekajúcich. 39 Vošiel dnu a povedal im: „Prečo robíte taký rozruch a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí.“5,39 Jn 11,11 40 A vysmiali ho. No Ježiš všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dieťaťa aj tých, čo boli s ním, a vošiel do izby, kde ležalo dieťa. 41 Chytil dieťa za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ 42 Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Malo totiž dvanásť rokov. Vtedy sa všetkých zmocnil ohromný úžas. 43 Ježiš im dôrazne prikázal, že sa to nikto nesmie dozvedieť a povedal im, aby dali dievčaťu jesť.