Predchádzajúca kapitola

14. kapitola

Úklady proti Ježišovi

1 Boli dva dni pred Veľkou nocou a sviatkom nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by sa úskokom zmocnili Ježiša a zabili ho. 2 Hovorili totiž: „Len nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.“

Pomazanie v Betánii

3 Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja z pravého nardu. Rozbila alabaster a olej mu vyliala na hlavu. 4 Niektorí namrzene šomrali: „Načo také plytvanie olejom? 5 Veď tento voňavý olej sa mohol predať za viac ako tristo denárov a peniaze sa mohli dať chudobným.“ A osopovali sa na ňu. 6 Ale Ježiš povedal: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Veď mi urobila dobrý skutok. 7 Chudobných predsa máte vždy medzi sebou. Keď im chcete robiť dobre, môžete to vždy urobiť. Ale mňa vždy nemáte. 8 Urobila, čo mohla. Už vopred pomazala moje telo na pohreb. 9 Amen, hovorím vám: Kdekoľvek po celom svete sa bude hlásať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“

Dohoda o zrade

10 Nato Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho vydal. 11 Zaradovali sa, keď to počuli, a sľúbili mu peniaze. Judáš hľadal vhodnú príležitosť, ako ho vydať.

Príprava Poslednej večere

12 V prvý deň sviatku nekvasených chlebov, keď sa zabíjal veľkonočný baránok, hovorili učeníci Ježišovi: „Kde chceš, aby sme ti šli pripraviť veľkonočnú večeru?“ 13 Poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: „Choďte do mesta a tam vás stretne človek, ktorý bude niesť krčah vody. Choďte za ním 14 a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: ‚Učiteľ odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej budem s učeníkmi jesť veľkonočného baránka?‘ 15 A on vám ukáže zariadenú a pripravenú veľkú hornú sieň. Tam nám nachystajte.“ 16 Učeníci odišli. Keď prišli do mesta, našli všetko tak, ako im povedal, a pripravili veľkonočného baránka.

Označenie zradcu

17 Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. 18 Keď si zasadli k stolu a jedli, Ježiš povedal: „Amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí — ten, čo je so mnou.“ 19 Zarmútili sa a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Azda ja?“ 20 On im však povedal: „Jeden z Dvanástich, ktorý si so mnou namáča chlieb v tej istej mise. 21 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“

Posledná večera

22 Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im so slovami: „Vezmite, toto je moje telo.“ 23 Potom vzal kalich, vzdal vďaku, dal im a všetci z neho pili. 24 A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. 25 Amen, hovorím vám, že už viac nebudem piť z plodu viniča, a to až do toho dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“

Výstraha Petrovi

26 Keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivový vrch. 27 Vtedy im Ježiš povedal: „Všetci sa pohoršíte, lebo je napísané: Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu. 28 Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley.“ 29 Peter mu povedal: „Aj keď sa všetci pohoršia, ja nie!“ 30 Ježiš mu povedal: „Amen, hovorím ti, že dnes, tejto noci, skôr ako kohút dvakrát zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ 31 On však tým viac hovoril: „Aj keby som mal s tebou zomrieť, určite ťa nezapriem!“ Rovnako hovorili aj ostatní.

Modlitba v Getsemani

32 Prišli na miesto, ktoré sa volá Getsemani. A prikázal svojim učeníkom: „Sadnite si sem, kým sa pomodlím.“ 33 Nato vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. Začal pociťovať hrôzu a úzkosť. 34 Povedal im: „Veľmi smutná je moja duša, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte.“ 35 Trochu od nich poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je to možné, minula táto hodina. 36 Hovoril: „Abba, Otče, tebe je všetko možné! Vezmi odo mňa tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako chceš ty.“ 37 Prišiel k učeníkom a našiel ich spať. Petrovi povedal: „Šimon, spíš? Ani len jednu hodinu si nevládal bdieť? 38 Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ 39 Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. 40 Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, lebo sa im oči zatvárali a nevedeli, čo mu odpovedať. 41 Prišiel aj tretí raz a povedal im: „Ešte stále spíte a odpočívate? Už dosť! Prišla hodina — hľa, Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. 42 Vstaňte, poďme! Hľa, môj zradca sa priblížil.“

Zajatie Ježiša

43 Ešte ani nedohovoril, už prichádzal Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi od veľkňazov, zákonníkov a starších. 44 Jeho zradca sa s nimi predtým dohovoril na znamení. Povedal im: „Ten, ktorého pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte.“ 45 Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: „Rabbi!“ A pobozkal ho. 46 Vtedy na Ježiša položili ruky a zmocnili sa ho. 47 Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 48 Ježiš im povedal: „Ako na zločinca ste na mňa vyšli s mečmi a kyjmi, aby ste ma zajali? 49 Denne som učil u vás v chráme a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo.“ 50 Vtedy ho všetci opustili a zutekali. 51 Šiel za ním akýsi mladík s plachtou, prehodenou na holom tele. Chytili ho, 52 on však plachtu pustil a utiekol nahý.

Ježiš pred veľradou

53 Potom odviedli Ježiša k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci. 54 Peter ho z diaľky nasledoval až dnu do nádvoria veľkňaza. Tam si sadol medzi strážnikov a zohrieval sa pri ohni. 55 Veľkňazi a celá veľrada hľadali proti Ježišovi svedectvo, aby ho mohli usmrtiť, ale nenachádzali. 56 Mnohí síce proti nemu falošne svedčili, ale ich svedectvá sa nezhodovali. 57 Niektorí vystúpili a falošne proti nemu svedčili: 58 „Počuli sme, ako hovorí: ‚Ja zbúram tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený.‘“ 59 Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo. 60 Tu vstal veľkňaz, postavil sa uprostred nich a spýtal sa Ježiša: „Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti tebe?“ 61 On však mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova spýtal: „Ty si Mesiáš, syn Požehnaného?“ 62 Nato Ježiš odpovedal: „Ja som. Uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.“ 63 Vtom si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Načo ešte potrebujeme svedkov? 64 Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?“ Nato ho všetci odsúdili, že si zasluhuje smrť. 65 Niektorí naňho začali pľuť, zakrývali mu tvár, bili ho po hlave a kričali naňho: Prorokuj! A aj sluhovia ho začali udierať po tvári.

Peter zapiera Ježiša

66 Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna zo slúžok veľkňaza. 67 Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela naňho a povedala mu: „Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom.“ 68 On to však zaprel a povedal: „Nič o tom neviem, ba vôbec nechápem, čo hovoríš.“ A vyšiel von pred nádvorie. Vtom zaspieval kohút. 69 Keď ho slúžka uvidela, začala znova hovoriť okolostojacim: „Aj tento je jeden z nich.“ 70 Peter však opäť zaprel. Po malej chvíli aj okolostojaci hovorili Petrovi: „Veruže si jeden z nich, veď si Galilejčan.“ 71 On sa však začal zaklínať a zaprisahávať: „Človeka, o ktorom hovoríte, nepoznám!“ 72 Vtedy sa ozval kohút po druhý raz. Tu si Peter spomenul na slová, ktoré mu Ježiš povedal: „Skôr než kohút dvakrát zaspieva, tri razy ma zaprieš;“ chytil sa za hlavu a premohol ho plač.