12. kapitola

Podobenstvo o zlých vinohradníkoch

1 A začal hovoriť v podobenstvách: „Človek vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal žľab pod lisom a postavil vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval.12,1-12 Mt 21,33-46; Lk 20,9-1912,1 Iz 5,1-2
2 V čase oberačky poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel z výnosu vinice. 3 No oni ho chytili, zbili a poslali späť naprázdno. 4 Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu rozbili hlavu a potupili ho.12,4-6 Heb 1,1-2 5 Nato poslal ďalšieho, toho zabili. Aj mnoho iných; jedných zbili, iných zabili. 6 Mal ešte jedného milovaného syna. Nakoniec k nim poslal aj toho, pretože si povedal: ‚Iste budú mať úctu k môjmu synovi.‘ 7 No vinohradníci si povedali: ‚Toto je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ 8 I chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. 9 Čo potom urobí majiteľ vinice? Príde, zahubí vinohradníkov a vinicu dá iným. 10 Či ste nečítali v Písme: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom12,10 Gr. hlavou uhla; alt. klinom klenby (klenákom)..12,10-11 Ž 118,22-23; Sk 4,11; 1Pt 2,7 11 Pán to urobil, je to obdivuhodné v našich očiach?“ 12 Snažili sa ho zmocniť, lebo pochopili, že to podobenstvo povedal o nich. Báli sa však zástupu, preto ho nechali a odišli.12,12 Mk 11,18

Spor o dani

13 Poslali k nemu niekoľkých farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči.12,13-17 Mt 22,15-22; Lk 20,20-26
14 Tí prišli a povedali mu: „Učiteľ, vieme, že hovoríš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, lebo sa nepozeráš na osobu človeka, ale učíš verne Božej ceste. Je dovolené dávať daň cisárovi, či nie? Máme dávať, alebo nemáme dávať?“ 15 On však spoznal ich pokrytectvo a povedal im: „Prečo ma pokúšate? Prineste mi denár, aby som ho videl!“ 16 Keď mu ho priniesli, spýtal sa ich: „Čí je to obraz a nápis?“ Odpovedali: „Cisárov!“ 17 A Ježiš im povedal: „Čo je cisárovo, odovzdajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu!“ Boli úplne ohromení.12,17 Rim 13,7

Spor o vzkriesenie

18 Prišli k nemu saduceji, ktorí hovoria, že vzkriesenie nejestvuje, a spýtali sa ho:12,18-27 Mt 22,23-33; Lk 20,27-40
19 „Učiteľ, Mojžiš nám napísal: Ak niekomu zomrie brat a zanechá po sebe manželku bez dieťaťa, nech si ju vezme za manželku jeho brat a splodí svojmu bratovi potomstvo.12,19 Dt 25,5 20 Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, zomrel a nezanechal potomstvo. 21 Vzal si ju druhý, zomrel a ani on nezanechal potomstvo. Rovnako tretí. 22 A nikto z tých siedmich nezanechal potomstvo. Ako posledná zo všetkých zomrela aj žena. 23 Komu z nich bude patriť žena pri vzkriesení, keď vstanú? Veď siedmi ju mali za ženu!“ 24 Ježiš im odpovedal: „Neblúdite preto, že nepoznáte Písma ani Božiu moc? 25 Veď keď ľudia vstanú z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť, ani vydávať, ale budú ako anjeli v nebi. 26 A pokiaľ ide o mŕtvych, že budú vzkriesení, nečítali ste v Mojžišovej knihe o horiacom kre, ako povedal Boh Mojžišovi: Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba?12,26 Ex 3,2.6 27 Veď on nie je Bohom mŕtvych, ale živých! Veľmi blúdite!“

Veľké prikázanie

28 Jeden zo zákonníkov, ktorý počul, ako sa dohadujú, podišiel bližšie, lebo videl, že Ježiš im odpovedal správne. Spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je zo všetkých najdôležitejšie?“12,28-34 Mt 22,34-40; Lk 10,25-28
29 Ježiš odpovedal: „Najdôležitejšie je toto: Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán! 12,29-30 Dt 6,4-5 30 Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou. 31 Druhé je toto: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Iného väčšieho prikázania ako sú tieto, niet.“12,31 Lv 19,18; Jn 15,12; Rim 13,9; Ga 5,14; Jk 2,8 32 Zákonník mu povedal: „Správne, učiteľ, povedal si pravdu! Jediný je a okrem neho iného niet. 12,32 Dt 4,35 33 a Milovať ho celým srdcom, celým rozumom i celou silou a milovať blížneho ako seba samého je viac ako všetky spaľované a ostatné obety.“12,33 1Sam 15,22; Oz 6,6; Mich 6,6-8 34 Keď Ježiš videl, že múdro odpovedal, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ Potom sa ho už nik neodvážil vypytovať.12,34 Mt 22,46; Lk 20,40

Spor o Dávidovho syna

35 Keď Ježiš učil v chráme, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť, že Kristus je Dávidov syn?12,35-37 Mt 22,41-46; Lk 20,41-44
36 Veď sám Dávid povedal vo Svätom Duchu: Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy! 12,36 Ž 110,1 37 Sám Dávid ho nazýva Pánom, ako potom môže byť jeho synom?“ A veľký zástup ho rád počúval.12,37 Lk 19,48

Výstraha pred zákonníkmi

38 Keď Ježiš učil, hovoril im: „Majte sa na pozore pred zákonníkmi, čo radi chodia v dlhých rúchach, vyžadujú pozdravy na námestiach,12,38-40 Mt 23,1-13; Lk 20,45-47
39 popredné stolce v synagógach a čestné miesta na hostinách,12,39 Lk 11,43 40 čo vyjedajú domy vdov a predstierajú, že sa dlho modlia. Týchto postihne prísnejší súd.“

Obeta chudobnej vdovy

41 Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval, ako do nej ľudia hádžu peniaze. Mnohí bohatí dávali veľa.12,41-44 Lk 21,1-412,41 2Krľ 12,9-10
42 Tu prišla jedna chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, dovedna kvadrans. 43 Zavolal si učeníkov a povedal im: „Amen, hovorím vám, že táto chudobná vdova dala viac ako všetci ostatní, ktorí hádzali do pokladnice. 44 Všetci tam dali zo svojho nadbytku, ona však pri svojej chudobe dala všetko, čo mala na svoje živobytie.“