4. kapitola
Nový Jeruzalem
1Keď sa však raz zmenia časy,bude vrch Hospodinovho domupevný na čele vrchov a bude vyšší než pahorky.Potom sa pohrnú k nemu národy.2Mnohí pohania poputujúa povedia: „Poďte, vystúpme na Hospodinov vrch,k domu Boha Jákobovho,aby nás učil svojim cestáma aby sme chodili po jeho chodníkoch.“Zo Siona totiž vyjde náukaa slovo Hospodina z Jeruzalema.3On bude rozsudzovať medzi mnohými národmia určovať právo mocným a ďalekým národom.Potom si prekujú meče na pluhové radlicea oštepy na vinárske nože.Nepozdvihne národ proti národu meča nebudú sa už učiť vojne.4Každý bude sedieť pod svojím viničoma pod svojím figovníkom a nik ho nevydesí,lebo ústa Hospodina zástupov prehovorili.5Aj keď všetky národy chodia v mene svojich bohov,my však budeme chodiť v mene Hospodina, nášho Boha,na večné veky.6„V ten deň,“znie výrok Hospodina,„pozbieram, čo kríva,zhromaždím, čo je zahnanéa s čím som zle nakladal.7Z toho, čo kríva, urobím zvyšoka z toho, čo je zahnané, mocný národ.“Hospodin bude kraľovať nad nimina vrchu Sion odteraz až naveky.8Ty, Migdal-Éder, pahorok dcéry Siona,dostaví sa a vráti sa k tebe predchádzajúca vláda,kráľovstvo pre dcéru Jeruzalema.Súženie a záchrana Siona
9Prečo teraz tak hlasno kričíš?Či nieto kráľa v tebe? Či zahynul tvoj radca,že ťa zovreli bolesti ako rodičku?10Zvíjaj sa a tlač, dcéra Siona, ako rodička,lebo teraz musíš vyjsť z mesta a budeš bývať na poli.Pôjdeš až do Babylonu, tam budeš zachránená.Tam ťa vykúpi Hospodin z ruky tvojich nepriateľov.11Teraz sa však zhromažďujú proti tebe mnohé národya hovoria: „Nech je znesvätenáa nech sa kochajú naše oči na Sione.“12Ony však nepoznajú Hospodinove zámerya nechápu jeho úmysel,lebo zhromaždil ich ako snopy do stodoly.13Vstaň a mláť, dcéra Siona,lebo tvoje rohy zmením na železoa tvoje kopytá na bronz,takže rozdrvíš mnohé národy.Podrobíš kliatbe ich korisť pre Hospodinaa ich silu pre Pána celej zeme.14Teraz si však urob krvavé zárezy, zbojnícka dcéra.Dostali sme sa do obliehania.Palicou budú biť po líci sudcu Izraela.