7. kapitola
Obeta za vinu
1 Toto je zákon o obete za vinu. Táto obeta je svätosvätá.7,1 Lv 5,14–6,7 2 Na mieste, na ktorom sa zabíja spaľovaná obeta, nech sa zabije aj obeta za vinu. Kňaz dookola pokropí jej krvou oltár.7,2 Lv 1,3.5.11 3 Obetovať sa bude všetok jej tuk: jej mastný chvost, tuk, ktorý pokrýva vnútornosti,7,3 Lv 3,9-11.15.16 4 obidve obličky a tuk na nich i na slabinách. Lalok pečene sa oddelí spolu s obličkami. 5 Kňaz to spáli na oltári ako ohňovú obetu Hospodinovi. Taká je obeta za vinu. 6 Každý mužský príslušník spomedzi kňazov smie z nej jesť. Má sa jesť na posvätnom mieste; je svätosvätá.7,6 Lv 6,9-11.22 7 Rovnaký zákon platí pre obetu za hriech, ako aj pre obetu za vinu. Bude patriť kňazovi, ktorý touto obetou koná obrad zmierenia. Podiel kňaza na obete
8 Kňazovi, ktorý prináša spaľovanú obetu za niekoho, bude patriť koža z obety, ktorú obetoval; bude jeho.7,8 Lv 1,6; 4,11; 15,17 9 Aj každá pokrmová obeta, ktorá sa piekla v peci, ako aj všetko, čo bolo pripravené v hrnci alebo na panvici, bude patriť kňazovi, ktorý ju obetoval; bude jeho.7,9 Lv 2,4-7 10 Každá pokrmová obeta zamiesená s olejom alebo suchá bude patriť rovnakým dielom všetkým Áronovým synom.7,10 Lv 2,1-3 Obeta spoločenstva
11 Toto je zákon obety spoločenstva, ktorá sa prináša Hospodinovi.7,11 Lv 3; 22,18-21; Sir 35,3n 12 Ak ju niekto prináša s ďakovnou obetou, nech prinesie na ďakovnú obetu nekvasené, s olejom zamiesené koláče a nekvasené, olejom potreté posúchy; koláče budú upečené z jemnej múky zamiesenej s olejom.7,12 Lv 19,5-8; 22,29; Ef 5,20 13 Okrem koláčov prinesie ako svoj obetný dar kvasený chlieb k svojej ďakovnej obete spoločenstva. 14 Z každého daru prinesie po jednom kuse ako pozdvihovanú obetu Hospodinovi. Patrí kňazovi, ktorý kropí krvou z obety spoločenstva; bude jeho. 15 Mäso z jeho ďakovnej obety spoločenstva sa musí zjesť v deň obetovania. Nič z neho sa nesmie nechať do rána. 16 Ak svoj obetný dar prináša podľa sľubu alebo dobrovoľného záväzku, má sa zjesť v deň, keď bola obeta prinesená; zostatok z nej sa však môže zjesť aj v nasledujúci deň.7,16 Lv 22,18-21; Nm 15,3.8 17 No ak by z obetovaného mäsa zostalo aj na tretí deň, musí sa to spáliť. 18 Keby niekto jedol mäso z obety spoločenstva na tretí deň, obeta nebude od darcu priaznivo prijatá, nebude uznaná, lebo je skazené. Kto by však z nej predsa jedol, musí znášať následky svojho previnenia.7,18 Lv 10,19; 19,7-8 19 Ani mäso, ktoré sa dostalo do styku s niečím nečistým, sa nesmie jesť, musí sa spáliť. Čo sa týka mäsa, môže ho jesť každý, kto je čistý. 20 Kto by však jedol mäso z Hospodinovej obety spoločenstva ako nečistý, bude vylúčený spomedzi svojho ľudu. 21 Keby sa niekto dotkol niečoho nečistého, či ľudskej nečistoty, či nečistého zvieraťa alebo čohokoľvek nečistého, čo je ohavnosťou, a jedol by z mäsa Hospodinovej obety spoločenstva, bude vylúčený spomedzi svojho ľudu.‘“7,21 Lv 5,2-3; 15,1-33 Zákaz jesť tuk a krv
22 Hospodin povedal Mojžišovi: 23 „Povedz Izraelitom: ‚Nebudete jesť nijaký tuk z býka ani z ovce, ani z kozy.7,23 Lv 3,16-17 24 Tuk uhynutého alebo roztrhaného zvieraťa možno použiť na akýkoľvek iný účel, ale jesť z neho nesmiete. 7,24 Ex 22,30; Lv 22,8.31 25 Každý, kto by jedol tuk zo zvieraťa, ktoré priniesol na ohňovú obetu Hospodinovi, bude vylúčený spomedzi svojho ľudu. 26 V žiadnom svojom bydlisku nebudete jesť nijakú krv ani z vtáctva, ani z dobytka.7,26 Gn 9,4; Lv 3,17; Mt 15,17-18; Sk 15,20.29 27 Kto by jedol akúkoľvek krv, bude vylúčený spomedzi svojho ľudu.‘“7,27 Heb 10,29 28 Hospodin povedal Mojžišovi: 29 „Povedz Izraelitom: ‚Kto prináša obetu spoločenstva Hospodinovi, nech mu prinesie obetný dar zo svojej obety spoločenstva.7,29 Lv 3,1-17 30 Nech vlastnoručne prinesie ohňové obety Hospodinovi: tuk, čo je na hrudi, nech prinesie aj s hruďou, aby to mávaním odovzdal Hospodinovi ako podávanú obetu.7,30 Ex 29,24-28 31 Kňaz spáli tuk na oltári, ale hruď patrí Áronovi a jeho synom.7,31 Nm 18,18 32 Pravé stehno dáte kňazovi ako pozdvihovanú obetu zo svojich obiet spoločenstva.7,32 Lv 9,21; 10,14 33 Pravé stehno bude ako podiel patriť tomu z Áronových synov, ktorý z obiet spoločenstva obetuje krv a tuk. 34 Z obiet spoločenstva Izraelitov som totiž vzal hruď z podávanej obety a stehno z obety pozdvihovania a dal som ich kňazovi Áronovi a jeho synom. To bude pre nich patriť od Izraelitov podľa trvalého ustanovenia.‘“ 35 Toto je podiel Árona a podiel jeho synov z ohňových obiet Hospodinovi odo dňa, keď im dovolil, aby slúžili Hospodinovi ako kňazi.7,35 Lv 8,10-12.30 36 V ten deň, keď ich Hospodin pomazal, prikázal Izraelitom, aby im to dávali ako podiel podľa trvalého ustanovenia pre všetky ich pokolenia. 37 Toto je zákon o spaľovanej obete, o pokrmovej obete, o obete za hriech, o obete za vinu, o obetách pri vysviacke kňazov a o obete spoločenstva, 38 ako to Hospodin prikázal Mojžišovi na vrchu Sinaj v deň, keď Izraelitom prikázal, aby svoje dary prinášali Hospodinovi na Sinajskej púšti.7,38 Lv 1,1-2