7. kapitola
Uzdravenie stotníkovho sluhu
1Keď skončil svoju reč k ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma.2Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý.3Keď sa stotník dozvedel o Ježišovi, poslal k nemu niekoľkých židovských starších s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu.4Tí prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si mu to urobil.5Veď miluje náš národ, a postavil nám synagógu.“6Ježiš išiel teda s nimi. Keď už bol neďaleko jeho domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: „Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.7Nepovažoval som sa preto ani za hodného prísť k tebe. Ale povedz len slovo a môj sluha ozdravie.8Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Keď poviem jednému: ‚Choď!‘, tak ide. A druhému: ‚Poď sem!‘, tak príde. A svojmu sluhovi: ‚Urob to!‘, tak to urobí.“9Keď to Ježiš počul, začudoval sa. Obrátil sa k zástupu, ktorý išiel za ním, a povedal: „Hovorím vám, takú veľkú vieru som nenašiel ani v Izraeli.“10Keď sa poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého.Vzkriesenie syna naimskej vdovy
11Hneď nato odišiel do mesta, ktoré sa nazývalo Naim. Šli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudí.12Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky, ktorá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta.13Keď ju Pán uzrel, prišlo mu jej ľúto. I povedal jej: „Neplač!“14Potom pristúpil k máram a dotkol sa ich. Nosiči zastali a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“15Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. Ježiš ho odovzdal matke.16Všetkých sa zmocnil strach. Oslavovali Boha slovami: „Veľký prorok povstal medzi nami“ a „Boh navštívil svoj ľud.“17Táto zvesť sa o ňom rozniesla po celom Judsku a okolí.Poslovia Jána Krstiteľa
18O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci. Ján si zavolal dvoch svojich učeníkov19a poslal ich k Pánovi s otázkou: „Ty si ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného?“20Keď učeníci prišli k nemu, povedali: „Ján Krstiteľ nás poslal k tebe opýtať sa, či si ty ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“21Práve v tú hodinu mnohých uzdravil z neduhov, chorôb, z moci zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak.22Odpovedal im teda: „Choďte, oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium.23Blahoslavený je, kto sa nado mnou nepohorší.“Ježišovo svedectvo o Jánovi
24Keď Jánovi poslovia odišli, Ježiš začal zástupom hovoriť o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom?25Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď takí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v prepychu, bývajú v kráľovských palácoch.26Alebo čo ste vyšli vidieť? Proroka? Veru, hovorím vám, viac ako proroka.27Veď o ňom je napísané:Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou,ktorý pripraví cestu pred tebou.28Hovorím vám, že medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nikto väčší ako Ján. Ale aj ten najmenší v Božom kráľovstve je väčší ako on.29A všetok ľud, čo ho počúval, dokonca aj mýtnici, uznali Božiu spravodlivosť, keď prijali Jánov krst.30Ale farizeji a zákonníci odmietli Boží zámer, keď neprijali jeho krst.31Ku komu prirovnám ľudí tohto pokolenia, komu sa podobajú?32Podobajú sa deťom, ktoré sedia na námestí a pokrikujú na seba:Pískali sme vám — a netancovali ste,nariekali sme — a neplakali ste.33Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: ‚Je posadnutý.‘34Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: ‚Žráč a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov.‘35No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti.“Hriešna žena
36Jeden z farizejov ho pozval, aby s ním jedol. Vošiel teda do farizejovho domu a sadol si.37V tom meste žila istá hriešnica. Keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizeja, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom.38S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, začala mu ich máčať slzami a utierať svojimi vlasmi. Bozkávala mu nohy a natierala ich voňavým olejom.39Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si: „Keby to bol prorok, vedel by, čo je to za ženu, ktorá sa ho dotýka, vedel by, že je to hriešnica.“40Ježiš mu povedal: „Šimon, chcem ti niečo povedať.“ On mu odpovedal: „Učiteľ, povedz.“41„Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat.42Keď nemali z čoho vrátiť, obom im odpustil. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“43„Myslím si,“ odpovedal Šimon, „že ten, ktorému odpustil viac.“ Ježiš odpovedal: „Správne si povedal.“44Nato sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy, no táto žena mi slzami zmáčala nohy a svojimi vlasmi ich poutierala.45Nepobozkal si ma, ona však odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy.46Hlavu si mi olejom nepotrel, zatiaľ čo ona mi natierala nohy voňavým olejom.47Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu sa málo odpúšťa, ten málo miluje.“48A jej povedal: „Odpúšťajú sa ti hriechy.“49Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“50On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“