Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

7. kapitola

Uzdravenie stotníkovho sluhu

1 Keď skončil svoju reč k ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma.7,1-10 Mt 8,5-13; Jn 4,43-54
2 Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. 3 Keď sa stotník dozvedel o Ježišovi, poslal k nemu niekoľkých židovských starších s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu. 4 Tí prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si mu to urobil. 5 Veď miluje náš národ, a postavil nám synagógu.“7,5 Sk 10,2 6 Ježiš išiel teda s nimi. Keď už bol neďaleko jeho domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: „Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. 7 Nepovažoval som sa preto ani za hodného prísť k tebe. Ale povedz len slovo a môj sluha ozdravie. 8 Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Keď poviem jednému: ‚Choď!‘, tak ide. A druhému: ‚Poď sem!‘, tak príde. A svojmu sluhovi: ‚Urob to!‘, tak to urobí.“ 9 Keď to Ježiš počul, začudoval sa. Obrátil sa k zástupu, ktorý išiel za ním, a povedal: „Hovorím vám, takú veľkú vieru som nenašiel ani v Izraeli.“ 10 Keď sa poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého.

Vzkriesenie syna naimskej vdovy

11 Hneď nato odišiel do mesta, ktoré sa nazývalo Naim. Šli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudí.7,11-17 1Krľ 17,17-24
12 Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky, ktorá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta.7,12 Lk 8,42 13 Keď ju Pán uzrel, prišlo mu jej ľúto. I povedal jej: „Neplač!“7,13 Lk 8,52 14 Potom pristúpil k máram a dotkol sa ich. Nosiči zastali a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“7,14 Lk 8,54 15 Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. Ježiš ho odovzdal matke.7,15 1Krľ 17,23; 2Krľ 4,36 16 Všetkých sa zmocnil strach. Oslavovali Boha slovami: „Veľký prorok povstal medzi nami“ a „Boh navštívil svoj ľud.“7,16 Lk 1,69; 19,44 17 Táto zvesť sa o ňom rozniesla po celom Judsku a okolí.

Poslovia Jána Krstiteľa

18 O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci. Ján si zavolal dvoch svojich učeníkov7,18-35 Mt 11,2-19
19 a poslal ich k Pánovi s otázkou: „Ty si ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného?“7,19 Mal 3,1; Lk 3,16 20 Keď učeníci prišli k nemu, povedali: „Ján Krstiteľ nás poslal k tebe opýtať sa, či si ty ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ 21 Práve v tú hodinu mnohých uzdravil z neduhov, chorôb, z moci zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. 22 Odpovedal im teda: „Choďte, oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium.7,22 Iz 29,18-19; 35,5-6; 61,1; Sir 48,5; Lk 4,18 23 Blahoslavený je, kto sa nado mnou nepohorší.“

Ježišovo svedectvo o Jánovi

24 Keď Jánovi poslovia odišli, Ježiš začal zástupom hovoriť o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom?
25 Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď takí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v prepychu, bývajú v kráľovských palácoch. 26 Alebo čo ste vyšli vidieť? Proroka? Veru, hovorím vám, viac ako proroka.7,26 Lk 1,76; 20,6 27 Veď o ňom je napísané: Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou, ktorý pripraví cestu pred tebou.7,27 Ex 23,20; Mal 3,1; Mk 1,2 28 Hovorím vám, že medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nikto väčší ako Ján. Ale aj ten najmenší7,28 Gr. menší. v Božom kráľovstve je väčší ako on.7,28 Lk 1,15 29 A všetok ľud, čo ho počúval, dokonca aj mýtnici, uznali Božiu spravodlivosť7,29 Var. uznali Boha za spravodlivého., keď prijali Jánov krst.7,29-30 Mt 21,32; Lk 3,12 30 Ale farizeji a zákonníci odmietli Boží zámer, keď neprijali jeho krst. 31 Ku komu prirovnám ľudí tohto pokolenia, komu sa podobajú? 32 Podobajú sa deťom, ktoré sedia na námestí a pokrikujú na seba: Pískali sme vám — a netancovali ste, nariekali sme — a neplakali ste. 33 Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: ‚Je posadnutý.‘7,33 Gr. Má démona.7,33 Lk 1,15; 5,33; Jn 10,20 34 Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: ‚Žráč a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov.‘7,34 Lk 5,29; 15,2 35 No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti.“

Hriešna žena

36 Jeden z farizejov ho pozval, aby s ním jedol. Vošiel teda do farizejovho domu a sadol si.7,36 Lk 11,37; 14,1
37 V tom meste žila istá hriešnica. Keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizeja, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom.7,37 Mt 26,6-7; Mk 14,3; Jn 12,3 38 S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, začala mu ich máčať slzami a utierať svojimi vlasmi. Bozkávala mu nohy a natierala ich voňavým olejom. 39 Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si: „Keby to bol prorok, vedel by, čo je to za ženu, ktorá sa ho dotýka, vedel by, že je to hriešnica.“ 40 Ježiš mu povedal: „Šimon, chcem ti niečo povedať.“ On mu odpovedal: „Učiteľ, povedz.“ 41 „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. 42 Keď nemali z čoho vrátiť, obom im odpustil. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“7,42 Mt 18,25 43 „Myslím si,“ odpovedal Šimon, „že ten, ktorému odpustil viac.“ Ježiš odpovedal: „Správne si povedal.“ 44 Nato sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy, no táto žena mi slzami zmáčala nohy a svojimi vlasmi ich poutierala.7,44 Gn 18,4 45 Nepobozkal si ma, ona však odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. 46 Hlavu si mi olejom nepotrel, zatiaľ čo ona mi natierala nohy voňavým olejom. 47 Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala7,47 Alt. čo dokázala svojou veľkou láskou.. Komu sa málo odpúšťa, ten málo miluje.“ 48 A jej povedal: „Odpúšťajú sa ti hriechy.“7,48-49 Lk 5,20-21 49 Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“ 50 On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“7,50 Lk 8,48; 17,19; 18,42