Predchádzajúca kapitola

6. kapitola

Spor o sobotu

1 V istú sobotu prechádzal cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, rukami si mrvili zrno a jedli. 2 Niektorí z farizejov proti tomu namietali: „Prečo robíte v sobotu to, čo nie je dovolené?“ 3 Ježiš im odpovedal: „Či ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i tí, čo boli s ním? 4 Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol predkladané chleby. A dal z nich aj svojej družine, hoci ich nesmel jesť nikto, iba kňazi.“ 5 A dodal: „Syn človeka je pánom soboty.“

Uzdravenie človeka v sobotu

6 V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. Bol tam istý človek s vyschnutou pravou rukou. 7 Zákonníci a farizeji striehli na Ježiša, či bude aj v sobotu uzdravovať, aby našli niečo, z čoho by ho mohli obžalovať. 8 On vedel o ich zmýšľaní, a preto človeku s vyschnutou rukou povedal: „Vstaň a postav sa do stredu!“ On vstal a postavil sa. 9 Ježiš im povedal: „Pýtam sa vás, je dovolené v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo ho zničiť?“ 10 Poobzeral sa po všetkých a tomu človeku povedal: „Vystri ruku!“ Keď tak urobil, ruka mu ozdravela. 11 Zmocnila sa ich zlosť a radili sa, čo urobiť s Ježišom.

Vyvolenie Dvanástich

12 V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a celú noc zotrval v modlitbách k Bohu. 13 Keď sa rozodnilo, zavolal si svojich učeníkov, vybral z nich dvanástich a nazval ich apoštolmi. Boli to 14 Šimon, ktorého nazval Petrom, jeho brat Ondrej, Jakub a Ján, Filip a Bartolomej, 15 Matúš, Tomáš, Jakub Alfejov, Šimon, ktorého volali Horlivec, 16 Júda Jakubov a Judáš Iškariotský, ktorý sa stal zradcom.

Zástupy nasledujú Ježiša

17 Keď s nimi zostúpil, zastal na rovine a s ním aj veľký zástup jeho učeníkov i veľké množstvo ľudu z celého Judska a Jeruzalema, i z týrskeho a sidonského pobrežia. 18 Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich chorôb. Ozdraveli i tí, ktorých trápili nečistí duchovia. 19 Ba každý zo zástupu sa ho usiloval dotknúť, lebo z neho vychádzala sila, ktorá všetkých uzdravovala.

Blahoslavenstvá a výstrahy

20 So zrakom upretým na svojich učeníkov povedal: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. 21 Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. 22 Blahoslavení ste, keď vás budú ľudia nenávidieť a vylúčia vás spomedzi seba, keď vás potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. 23 Radujte sa v ten deň a plesajte, lebo v nebi vás čaká veľká odmena. Veď to isté robili ich otcovia prorokom. 24 No beda vám, boháčom, lebo už máte svoju útechu. 25 Beda vám, ktorí ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať. Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete plakať a bedákať. 26 Beda vám, ak by vás všetci ľudia chválili. Veď práve tak robili ich otcovia falošným prorokom.

Láska k nepriateľom

27 No vám, čo ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov! Robte dobre tým, ktorí vás nenávidia. 28 Žehnajte tých, ktorí vám zlorečia a modlite sa za tých, ktorí vás urážajú. 29 Tomu, kto ťa udrie po líci, nastav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty. 30 Každému, kto ťa prosí, daj a nevymáhaj od takého, kto ti niečo vzal. 31 Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! 32 Keby ste milovali len tých, čo vás milujú, akú vďaku si zaslúžite? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú. 33 Veď keby ste robili dobre len tým, čo vám dobre robia, akú vďaku si zaslúžite? Veď to isté robia aj hriešnici. 34 Keby ste požičiavali tým, od ktorých očakávate, že vám to vrátia, akú vďaku si zaslúžite? Aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali späť to isté. 35 Ale milujte svojich nepriateľov! Robte im dobre! Požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude hojná vaša odmena a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým. 36 Buďte milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec.

Odsudzovanie druhého

37 Nesúďte a nebudete súdení! Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a bude vám odpustené! 38 Dávajte a bude dané aj vám — mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchovatú vám dajú do lona. Akou mierou meriate, takou bude namerané aj vám.“ 39 A povedal im aj prirovnanie: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú azda obaja do jamy? 40 Učeník nie je nad učiteľa. No každý, kto je vyučený, bude ako jeho učiteľ. 41 Ako to, že vidíš smietku v oku svojho brata, a brvno vo svojom oku nebadáš? 42 Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Brat môj, dovoľ, nech ti vyberiem smietku z oka,‘ a pritom sám nevidíš brvno vo svojom oku? Ty pokrytec, najprv vyhoď brvno zo svojho oka, až potom uvidíš, ako vybrať smietku z oka svojho brata.

Strom a ovocie

43 Niet dobrého stromu, čo rodí zlé ovocie, a niet ani zlého stromu, čo rodí dobré ovocie. 44 Každý strom možno poznať po jeho ovocí. Veď z tŕnia sa nenazbierajú figy ani hrozno z ostružín. 45 Dobrý človek vynáša dobro z dobrého pokladu srdca a zlý človek vynáša zlo zo zlého srdca, lebo jeho ústa hovoria to, čím je preplnené jeho srdce.

Dvaja stavitelia

46 Prečo ma oslovujete: ‚Pane, Pane,‘ a nerobíte to, čo hovorím? 47 Komu sa podobá ten, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a plní ich? Ukážem vám: 48 Podobá sa človeku, ktorý staval dom. Kopal hlboko a základy položil na skale. Keď prišla povodeň, privalila sa rieka na ten dom, ale nebola schopná ním otriasť, lebo bol dobre postavený. 49 Kto však moje slová počúva a neplní ich, podobá sa človeku, ktorý postavil dom na zemi bez základov. Keď sa naň privalila rieka, zrútil sa a zostalo z neho iba veľké rumovisko.“