Predchádzajúca kapitola

20. kapitola

Pôvod Kristovej moci

1 Jedného dňa, keď Ježiš učil ľud v chráme a zvestoval evanjelium, pristúpili k nemu veľkňazi a zákonníci so staršími
2 a povedali mu: „Povedz nám, akou mocou to robíš, alebo kto ti dal túto moc?“ 3 On im odpovedal: „Aj ja sa vás niečo opýtam. Povedzte mi: 4 Jánov krst bol z neba a či od ľudí?“ 5 Oni uvažovali a medzi sebou si hovorili: „Ak povieme, že z neba, povie: ‚Prečo ste mu neuverili?‘ 6 Ale ak povieme: ‚Od ľudí,‘ všetok ľud nás ukameňuje, lebo ľud je presvedčený, že Ján je prorok.“ 7 Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ. 8 A Ježiš im povedal: „Teda ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím.“

Podobenstvo o zlých vinohradníkoch

9 Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval.
10 Keď prišiel čas, poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a poslali späť naprázdno. 11 Potom k nim poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a vrátili naprázdno. 12 Poslal aj tretieho a aj toho doráňali a vyhodili. 13 Vtedy pán vinice povedal: ‚Čo mám robiť? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu.‘ 14 No keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa medzi sebou a povedali si: ‚Toto je dedič. Zabime ho, aby dedičstvo ostalo nám.‘ 15 Tak ho vyvliekli z vinice a zabili. Čo im potom urobí pán vinice? 16 Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným.“ Keď to počuli, povedali: „V žiadnom prípade!“ 17 On sa na nich zahľadel a povedal: „Čo to teda znamená, keď je napísané: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom? 18 Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho ten kameň padne, toho rozmliaždi.“ 19 Zákonníci a veľkňazi sa usilovali už v tú hodinu položiť na neho ruky, ibaže sa báli ľudu. Uvedomili si totiž, že toto podobenstvo povedal o nich.

Spor o daň

20 Striehli na neho a poslali sliedičov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať moci a súdu vladára.
21 Spýtali sa ho: „Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš, neuprednostňuješ nikoho, ale učíš Božiu cestu podľa pravdy. 22 Smieme platiť cisárovi daň, či nie?“ 23 On však spoznal ich lesť a povedal im: 24 „Ukážte mi denár! Čí obraz a nápis je na ňom?“ Oni odpovedali: „Cisárov.“ 25 Na to im povedal: „Odovzdajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie!“ 26 Nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom. Užasli nad jeho odpoveďou a zamĺkli.

Spor o vzkriesenie

27 Prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a spýtali sa ho:
28 „Učiteľ, Mojžiš nám napísal: Ak niekomu zomrie brat, ktorý mal manželku, ale ostal bezdetný, vezme si ju za manželku jeho brat a splodí svojmu bratovi potomstvo. 29 Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. 30 Vzal si ju druhý, 31 potom tretí a takto všetci siedmi. No všetci pomreli a nezanechali deti. 32 Napokon zomrela aj žena. 33 Ktorému z nich teda bude tá žena po vzkriesení manželkou? Veď siedmi ju mali za ženu!“ 34 Ježiš im povedal: „Synovia terajšieho veku sa ženia a vydávajú. 35 Ale tí, čo budú uznaní za hodných dosiahnuť budúci vek a zmŕtvychvstanie, už sa viac neženia ani nevydávajú. 36 Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia. 37 A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš pri kre, keď Pána nazýva Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba. 38 Veď on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“ 39 Tu niektorí zákonníci povedali: „Učiteľ, dobre si povedal.“ 40 A už sa ho viac neodvážili na nič vypytovať.

Mesiáš, Dávidov syn a Pán

41 Ježiš im povedal: „Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn?
42 Veď sám Dávid v knihe Žalmov hovorí: Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, 43 kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám. 44 Dávid ho teda volá Pánom. Ako potom môže byť jeho synom?“

Varovanie pred zákonníkmi

45 Keď ho všetok ľud počúval, svojim učeníkom povedal:
46 „Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, majú radi pozdravy na námestiach, popredné stolce v synagógach a čestné miesta na hostinách. 47 Vyjedajú domy vdov a predstierajú, že sa dlho modlia. Týchto postihne prísnejší súd.“