19. kapitola
Zachej
1 Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. 2 A tu bol muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý. 3 Chcel vidieť Ježiša, aby vedel, kto to je, no pre zástupy ho nemohol zazrieť, lebo bol malej postavy. 4 Bežal teda napred a vyliezol na divý figovník, aby ho odtiaľ videl, lebo tadiaľ mal prechádzať. 5 Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore a povedal mu: „Zachej, poď chytro dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome.“ 6 On chytro zliezol a s radosťou ho prijal. 7 Všetci, ktorí to videli, reptali: „K hriešnemu človeku si vošiel oddýchnuť.“19,7 Lk 5,30; 15,2 8 Ale Zachej povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dávam chudobným a ak som niekoho v niečom oklamal, vrátim to štvornásobne.“19,8 Ex 22,19; Nm 5,6-7 9 Ježiš mu odpovedal: „Dnes prišla spása do tohto domu, veď aj on je Abrahámovým synom.19,9 Lk 13,16 10 Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo zahynulo19,10 Var. čo sa stratilo..“19,10 Ez 34,16; Lk 15,4.6.9 Podobenstvo o desiatich hrivnách
11 Keď to počúvali, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už-už zjaví Božie kráľovstvo.19,11-27 Mt 25,14-3019,11 Lk 17,20; Sk 1,6 12 Povedal teda: „Istý šľachtic odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť.19,12 Mk 13,34 13 Zavolal si desať sluhov, dal im desať hrivien19,13 Gr. mina. a povedal im: ‚Obchodujte s nimi, kým neprídem.‘ 14 Ale občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: ‚Nechceme, aby tento človek nad nami kraľoval.‘ 15 Keď prevzal kráľovstvo a vrátil sa, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko ktorý obchodovaním získal. 16 Prišiel prvý a povedal: ‚Pane, tvoja hrivna získala desať hrivien.‘ 17 On mu povedal: ‚Správne, dobrý sluha, pretože si bol verný v nepatrnej veci, ujmi sa vlády nad desiatimi mestami!‘19,17 Lk 16,10 18 Prišiel druhý a povedal: ‚Pane, tvoja hrivna vyniesla päť hrivien.‘ 19 Tomu povedal: ‚Ty vládni nad piatimi mestami!‘ 20 Iný prišiel a hovoril: ‚Pane, hľa, tu je tvoja hrivna. Mal som ju uloženú v šatke. 21 Bál som sa ťa, lebo si prísny človek. Berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.‘ 22 Tomu povedal: ‚Zlý sluha! Budem ťa súdiť podľa tvojich slov. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial. 23 Prečo si teda nedal moje peniaze peňažníkom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?‘ 24 A prítomným povedal: ‚Vezmite mu hrivnu a dajte ju tomu, čo má desať. 25 Oni mu povedali: Pane, veď ten má desať hrivien!‘ 26 ‚Hovorím vám: Každému, kto má, bude pridané, ale kto nemá, tomu bude vzaté aj to, čo má.19,26 Mt 13,12; Mk 4,25; Lk 8,18 27 A napokon, mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a zabite ich predo mnou.‘“ Slávnostný vstup do Jeruzalema
28 Po týchto slovách kráčal vpredu a uberal sa do Jeruzalema.19,28-40 Mt 21,1-11; Mk 11,1-11; Jn 12,12-19 29 Keď sa priblížil k Betfagé a Betánii, k vrchu, ktorý sa volá Olivový, poslal dvoch učeníkov19,29 Zach 14,4 30 so slovami: „Choďte do dediny, ktorá je naproti. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nikto nikdy nesedel. Odviažte ho a priveďte!19,30 Gn 49,11; 1Sam 6,7; Zach 9,9 31 Ak sa vás niekto spýta: ‚Prečo ho odväzujete?‘, odpovedzte takto: ‚Pán ho potrebuje.‘“ 32 Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. 33 Keď odväzovali osliatko, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“ 34 Oni odpovedali: „Pán ho potrebuje.“ 35 Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. 36 Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte.19,36 2Krľ 9,13 37 Keď sa približoval k úpätiu Olivového vrchu, začal celý zástup učeníkov mocným hlasom radostne chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli. 38 Volali: „Požehnaný, ktorý prichádza ako kráľ v mene Pánovom! 19,38 Var. Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“19,38 Ž 118,25-26; Lk 2,14; 13,35 39 Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!“ 40 On však odpovedal: „Hovorím vám: Ak budú títo mlčať, kamene budú kričať.“19,40 Hab 2,11; Lk 3,8 Plač nad Jeruzalemom
41 Keď sa už priblížil a uzrel mesto, zaplakal nad ním19,41 Lk 13,34 42 a povedal: „Kiežby si aj ty, aspoň v tento deň, spoznalo, čo ti prináša pokoj! Teraz je to však skryté pred tvojimi očami.19,42 Dt 32,29; Iz 6,9-10 43 Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán.19,43 Dt 28,52; 29,2-3; Iz 29,3; Jer 6,6; Ez 4,2; Zach 14,2; Lk 21,20-22 44 Zrovnajú ťa so zemou a s tebou aj tvoje deti, a nenechajú v tebe kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia.“19,44 Ž 137,9; Múd 3,7; Lk 21,6 Vyčistenie chrámu
45 Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov19,45-48 Mt 21,12-17; Mk 11,15-19; Jn 2,13-22 46 a povedal im: „Je napísané: Môj dom bude domom modlitby. Vy ste však z neho urobili pelech lotrov.“19,46 Iz 56,7; Jer 7,11 47 A deň čo deň učil v chráme. No veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa ho usilovali zahubiť. 48 Nevedeli však, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom lipol a počúval ho.19,48 Lk 20,10; 22,2