18. kapitola
Podobenstvo o vdove a sudcovi
1 Rozpovedal im podobenstvo o tom, že sa treba stále modliť a neochabovať.18,1-8 Lk 11,5-818,1 Rim 12,12; Ef 6,18; Kol 4,2; 1Tes 5,17 2 „V jednom meste bol sudca, ktorý sa nebál Boha, ani človeka sa nehanbil. 3 V tom meste bola aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Zastaň sa ma proti môjmu protivníkovi!‘18,3 Ex 22,22; Iz 1,17 4 On síce dlho nechcel, no potom si povedal: ‚Čo sa aj Boha nebojím a človeka sa nehanbím, 5 zastanem sa tej vdovy, keď ma už toľko unúva. Nech ma napokon nedokaličí!‘“ 6 A Pán dodal: „Počúvajte, čo povedal ten nespravodlivý sudca! 7 Či sa Boh nezastane svojich vyvolených, ktorí k nemu volajú dňom i nocou? Vari bude meškať s pomocou pre nich?18,7 Ž 55,17-18; Mt 24,22 8 Hovorím vám: Hneď sa ich zastane. Ale či Syn človeka nájde vieru na zemi, keď príde?“ Farizej a mýtnik
9 Tým, čo boli presvedčení, že sú spravodliví a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: 10 „Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. 11 Farizej stál a takto sa v duchu modlil18,11 Var. postavil sa zvlášť a modlil sa.: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik.‘18,11 Rim 1,28-31; Ef 5,3-5; 1Tim 1,9-10; 1Pt 4,3 12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam.18,12 Lk 5,33; 11,42 13 Mýtnik však stál v diaľke a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.‘18,13 Ž 51,1.3; Lk 23,48 14 Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“18,14 Mt 18,4; 23,12; Lk 14,11 Ježiš — priateľ detí
15 Prinášali mu aj nemluvňatá, aby sa ich dotýkal. Keď to videli učeníci, dohovárali im.18,15-17 Mt 19,13-15; Mk 10,13-16 16 Ale Ježiš ich privolal a povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. 17 Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“18,17 Mt 18,3; Jn 3,3 Bohatý mládenec
18 Istý popredný muž sa ho opýtal: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“18,18-23 Mt 19,16-22; Mk 10,17-2218,18 Lk 10,25 19 Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden — Boh. 20 Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti svojho otca a svoju matku!“18,20 Ex 20,12-16 21 On však povedal: „Toto všetko som zachovával od mladosti.“ 22 Keď to Ježiš počul, povedal mu: „Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“18,22 Mt 6,20; Lk 12,33; Sk 4,34-35 23 Keď to počul, veľmi sa zarmútil, lebo bol nesmierne bohatý. 24 Keď Ježiš videl, že sa veľmi zarmútil, povedal: „Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú bohatstvo!18,24-30 Mt 19,23-30; Mk 10,23-31 25 Ľahšie je totiž ťave prejsť cez ucho ihly, ako bohatému vojsť do Božieho kráľovstva.“ 26 A tí, čo to počuli, povedali: „Kto potom môže byť spasený?“ 27 On im odpovedal: „Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu.“18,27 Gn 18,14; Jób 42,2; Zach 8,6; Lk 1,37; 19,8-9 28 Tu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a nasledovali sme ťa.“18,28 Lk 5,11 29 On im povedal: „Amen, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustí dom, či ženu, bratov, rodičov alebo deti pre Božie kráľovstvo, 30 aby v tomto čase nedostal mnohonásobne viac a v budúcom veku večný život.“ Tretia predpoveď utrpenia
31 Vtedy si vzal so sebou Dvanástich a povedal im: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a vyplní sa o Synovi človeka všetko, čo napísali proroci.18,31-34 Mt 20,17-19; Mk 10,32-34 32 Vydajú ho pohanom, vysmejú ho, potupia a opľujú.18,32-33 Lk 9,22.31.44; 13,32-33; 17,25 33 Zbičujú ho a zabijú, ale on na tretí deň vstane z mŕtvych.“ 34 Lenže oni ničomu z toho nerozumeli a zmysel týchto slov im zostal skrytý a nechápali, čo povedal.18,34 Mk 9,32 Uzdravenie slepca pri Jerichu
35 Keď sa Ježiš blížil k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral.18,35-43 Mt 20,29-34; Mk 10,46-52 36 Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, vypytoval sa, čo je to. 37 Povedali mu, že prichádza Ježiš Nazaretský. 38 Tu vykríkol: „Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“18,38 Lk 17,13 39 Tí, čo šli vpredu, mu dohovárali, aby mlčal, ale on kričal ešte hlasnejšie: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ 40 Vtom Ježiš zastal a rozkázal, aby ho priviedli. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: 41 „Čo chceš, aby som ti urobil?“ On odpovedal: „Pane, aby som videl!“ 42 A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa zachránila.“18,42 Lk 7,50; 8,48; 17,19 43 Hneď začal vidieť, nasledoval ho a oslavoval Boha. Všetok ľud, ktorý to videl, vzdával Bohu chválu.