18. kapitola
Podobenstvo o vdove a sudcovi
1Rozpovedal im podobenstvo o tom, že sa treba stále modliť a neochabovať. 2„V jednom meste bol sudca, ktorý sa nebál Boha, ani človeka sa nehanbil. 3V tom meste bola aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Zastaň sa ma proti môjmu protivníkovi!‘ 4On síce dlho nechcel, no potom si povedal: ‚Čo sa aj Boha nebojím a človeka sa nehanbím, 5zastanem sa tej vdovy, keď ma už toľko unúva. Nech ma napokon nedokaličí!‘“ 6A Pán dodal: „Počúvajte, čo povedal ten nespravodlivý sudca! 7Či sa Boh nezastane svojich vyvolených, ktorí k nemu volajú dňom i nocou? Vari bude meškať s pomocou pre nich? 8Hovorím vám: Hneď sa ich zastane. Ale či Syn človeka nájde vieru na zemi, keď príde?“Farizej a mýtnik
9Tým, čo boli presvedčení, že sú spravodliví a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: 10„Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. 11Farizej stál a takto sa v duchu modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik.‘ 12Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam. 13Mýtnik však stál v diaľke a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.‘ 14Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“Ježiš — priateľ detí
15Prinášali mu aj nemluvňatá, aby sa ich dotýkal. Keď to videli učeníci, dohovárali im. 16Ale Ježiš ich privolal a povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. 17Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“Bohatý mládenec
18Istý popredný muž sa ho opýtal: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“ 19Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden — Boh. 20Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti svojho otca a svoju matku!“ 21On však povedal: „Toto všetko som zachovával od mladosti.“ 22Keď to Ježiš počul, povedal mu: „Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ 23Keď to počul, veľmi sa zarmútil, lebo bol nesmierne bohatý.24Keď Ježiš videl, že sa veľmi zarmútil, povedal: „Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú bohatstvo! 25Ľahšie je totiž ťave prejsť cez ucho ihly, ako bohatému vojsť do Božieho kráľovstva.“ 26A tí, čo to počuli, povedali: „Kto potom môže byť spasený?“ 27On im odpovedal: „Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu.“ 28Tu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a nasledovali sme ťa.“ 29On im povedal: „Amen, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustí dom, či ženu, bratov, rodičov alebo deti pre Božie kráľovstvo, 30aby v tomto čase nedostal mnohonásobne viac a v budúcom veku večný život.“Tretia predpoveď utrpenia
31Vtedy si vzal so sebou Dvanástich a povedal im: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a vyplní sa o Synovi človeka všetko, čo napísali proroci. 32Vydajú ho pohanom, vysmejú ho, potupia a opľujú. 33Zbičujú ho a zabijú, ale on na tretí deň vstane z mŕtvych.“ 34Lenže oni ničomu z toho nerozumeli a zmysel týchto slov im zostal skrytý a nechápali, čo povedal.Uzdravenie slepca pri Jerichu
35Keď sa Ježiš blížil k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral. 36Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, vypytoval sa, čo je to. 37Povedali mu, že prichádza Ježiš Nazaretský. 38Tu vykríkol: „Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ 39Tí, čo šli vpredu, mu dohovárali, aby mlčal, ale on kričal ešte hlasnejšie: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ 40Vtom Ježiš zastal a rozkázal, aby ho priviedli. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: 41„Čo chceš, aby som ti urobil?“ On odpovedal: „Pane, aby som videl!“ 42A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa zachránila.“ 43Hneď začal vidieť, nasledoval ho a oslavoval Boha. Všetok ľud, ktorý to videl, vzdával Bohu chválu.