Predchádzajúca kapitola

11. kapitola

Modlitba Pána

1 Raz sa Ježiš na niektorom mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“ 2 Ježiš im povedal: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. 3 Chlieb náš každodenný dávaj nám každý deň, 4 a odpusť nám naše hriechy, ako aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.“

Podobenstvo o neodbytnom priateľovi

5 A potom im povedal: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: ‚Priateľ, požičaj mi tri chleby, 6 lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám ho čím ponúknuť.‘ 7 A on zvnútra odpovie: ‚Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú už so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.‘ 8 Hovorím vám: Keď aj nevstane a nedá mu preto, že je jeho priateľom, vstane a dá mu, čo potrebuje, pre jeho neodbytnosť.

O dôvere pri modlitbe

9 A ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám. 10 Lebo každý, kto prosí, dostane, kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. 11 Vari je medzi vami otec, ktorý by dal svojmu synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? Alebo hada, keď ho prosí o rybu? 12 Alebo mu podá škorpióna, keď si pýta vajce? 13 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“

Ježiš a Belzebul

14 Raz vyháňal démona, ktorý bol nemý. Keď démon vyšiel, nemý prehovoril. Ľudia žasli, 15 ale niektorí z nich hovorili: „Mocou Belzebula, vládcu démonov, vyháňa démonov.“ 16 Iní ho skúšali tým, že žiadali od neho znamenie z neba. 17 Ale on poznal ich úmysly a povedal im: „Každé vnútorne rozdelené kráľovstvo pustne a rozdelený dom upadá. 18 Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože môže obstáť jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja vyháňam démonov pomocou Belzebula. 19 No ak ja vyháňam démonov pomocou Belzebula, čím ich potom vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. 20 Ale ak ja Božím prstom vyháňam démonov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo. 21 Keď dobre vyzbrojený muž stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. 22 Ale keď ho prepadne silnejší ako on a premôže ho, ten mu odoberie zbraň, na ktorú sa spoliehal, a korisť rozdelí. 23 Kto nie je so mnou, je proti mne; a kto so mnou nezhromažďuje, rozhadzuje.

Návrat nečistého ducha

24 Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vody a hľadá odpočinok. Keď ho nenájde, povie si: ‚Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.‘ 25 Keď ta príde, nájde dom vymetený a vyzdobený. 26 Odíde, vezme sedem iných duchov, horších, ako je sám, vojdú do domu a usídlia sa tam. A tak je s tým človekom nakoniec horšie, ako bolo na začiatku.“ 27 Keď to hovoril, jedna žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré ťa dojčili!“ 28 On však odpovedal: „Blahoslavení sú skôr tí, čo počúvajú a zachovávajú Božie slovo.“

Jonášovo znamenie

29 Keď sa schádzali zástupy, hovoril im: „Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale nedostane ho, iba ak Jonášovo znamenie. 30 Lebo ako sa Jonáš stal znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie. 31 Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich, lebo ona prišla až z konca zeme počúvať Šalamúnovu múdrosť. A hľa, tu je niekto väčší ako Šalamún. 32 Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho, lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie. A hľa, tu je niekto väčší ako Jonáš.

Podobenstvo o svetle

33 Nik nezažne lampu a nepostaví ju do kúta alebo pod mericu, ale na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. 34 Lampou tela je tvoje oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa zakalí, bude aj tvoje telo v tme. 35 Hľaď teda, aby svetlo, čo je v tebe, nebolo tmou. 36 Ak bude celé tvoje telo vo svetle, a ani jedna jeho časť nebude v tme, celé bude jasné, ako keď ťa lampa ožiari svojím svetlom.“

Reč proti farizejom

37 Keď ešte hovoril, poprosil ho istý farizej, aby u neho obedoval. Ježiš vošiel a posadil sa k stolu. 38 Farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom najprv neumyl. 39 Pán mu povedal: „Vy farizeji teraz čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a zloby. 40 Hlupáci, či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro? 41 Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté. 42 Beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeleniny, ale spravodlivosť a Božiu lásku obchádzate! Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať. 43 Beda vám, farizeji, lebo máte radi popredné stolce v synagógach a pozdravy na námestiach! 44 Beda vám, lebo ste ako neoznačené hroby a ľudia ani nevedia, že po nich chodia!“ 45 Vtedy mu ktorýsi zo zákonníkov povedal: „Učiteľ, keď takto hovoríš, potupuješ aj nás.“ 46 On mu odpovedal: „Aj vám, zákonníkom, beda! Lebo zaťažujete ľudí bremenami, ktoré nemožno uniesť, ale sami sa tých bremien ani jediným prstom nedotknete. 47 Beda vám, lebo staviate prorokom náhrobky, kým vaši otcovia ich zabíjali. 48 Takto ste svedkami, ktorí schvaľujú činy svojich otcov. Oni ich zabíjali a vy im staviate náhrobky. 49 Preto aj Božia múdrosť vyriekla: ‚Pošlem k nim prorokov a apoštolov. Niektorých z nich budú zabíjať a iných prenasledovať.‘ 50 A tak sa toto pokolenie bude zodpovedať za krv všetkých prorokov, čo bola vyliata od založenia sveta; 51 od krvi Ábela až po krv Zachariáša, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám: Toto pokolenie sa bude zodpovedať. 52 Beda vám, zákonníci, pretože ste prevzali kľúč poznania; sami ste nevošli a tým, čo chceli vojsť, ste v tom zabránili.“ 53 Keď odtiaľ odchádzal, zákonníci a farizeji začali naňho prudko dorážať a dotieravo sa ho na všeličo vypytovať. 54 Strojili mu úklady, aby ho chytili za slovo.