17. kapitola
1 Aj kmeňu Mesaššeovcov lósom pripadol podiel, lebo on je Jozefov prvorodený. Machír, prvorodený syn Menaššeho, otec Gileáda, keďže bol bojovníkom, dostal Gileád a Bášan.17,1 Nm 26,29; Joz 13,31; Sdc 5,14 2 Aj ostatným Menaššeovcom pripadol podiel podľa ich rodov: Abíezerovým, Chelekovým, Asríelovým, Šechemovým, Cheferovým a Šemidovým synom. To boli mužskí potomkovia Menaššeho, Jozefovho syna, podľa ich rodov.17,2 Sdc 6,11.24; 8,32 3 No Celofchád, syn Chefera, syna Gileáda, syna Machíra, syna Menaššeho, nemal synov, iba dcéry. Volali sa: Machla, Noa, Chogla, Milka a Tirca.17,3 Nm 26,33; 27,1-11; 36,1-12 4 Predstúpili pred kňaza Eleazára, Jozuu, syna Núna, i kniežatá a povedali: „Hospodin prikázal Mojžišovi, aby aj nám dal dedičné vlastníctvo medzi našimi bratmi. Aj im dal dedičné vlastníctvo podľa Hospodinovho rozkazu medzi vlastníctvom bratov ich otca.“ 5 Tak pripadlo Menaššemu desať dielov okrem krajiny Gileád a Bášan za Jordánom, 6 lebo Menaššeho dcéry dostali dedičné vlastníctvo medzi jeho synmi. Krajina Gileád pripadla ostatným Menaššeovcom. 7 Menaššeho územie siahalo od Ašéru k Michmetátu, čo leží východne od Síchemu. Potom sa hranica tiahne na juh k Én-Tappúachčanom. 8 Okolie Tappúachu pripadlo Menaššemu, ale mesto Tappúach patrilo Efrajimovcom. 9 Ďalej hranica zostupuje k potoku Kana. Mestá južne od potoka medzi mestami Menaššeho patria Efrajimu. Hranica Menaššeho sa však tiahne severne od potoka a končí sa pri mori.17,9 Joz 16,9 10 Južná časť patrí Efrajimu a severná Menaššemu. Hranicou medzi nimi bolo more. Na severe sa jeho územie dotýka územia Ašéra a na východe Jissachára. 11 Na území Jissachára a Ašéra patril Menaššemu: Bét-Šeán a priľahlé osady, Jibleám a priľahlé osady, obyvatelia Dóru a priľahlé osady, obyvatelia Én-Dóru a priľahlé osady, obyvatelia Taanachu a priľahlé osady, obyvatelia Megidda a priľahlé osady, tri horské pásma.17,11-12 Sdc 1,27 12 Menaššeovci však nemohli obsadiť tieto mestá, a tak sa Kanaánčanom darilo zostať bývať v tejto krajine. 13 Keď Izraeliti zosilneli, prinútili Kanaánčanov k núteným prácam, no nedokázali ich vyhnať.17,13 Joz 16,10; Sdc 1,28 14 Jozefovi potomkovia povedali Jozuovi: „Prečo si nám dal do dedičného vlastníctva len jeden podiel a jednu čiastku? My sme predsa veľký národ, lebo nás Hospodin doteraz požehnával.“ 15 Jozua im odvetil: „Ak ste veľký národ a pohorie Efrajim vám nestačí, choďte do lesa a klčujte zem v krajine Perizzejcov a Refajov.“ 16 Jozefovi potomkovia povedali: „Pohorie nám nestačí a všetci Kanaánčania, ktorí bývajú v údolí, majú železné vozy. Majú ich aj tí, čo sú v Bét-Šeáne a priľahlých osadách, a aj tí, čo bývajú v údolí Jezreel.“17,16 Sdc 1,19 17 Jozua povedal Jozefovmu domu, Efrajimovcom a Menaššeovcom: „Si početný národ a máš veľkú silu, nebudeš mať len jeden podiel, 18 ale aj pohorie bude tvoje. Ak je tam les, vyklčuj ho a bude tvoj až po jeho okraj, lebo vyženieš Kanaánčanov, hoci majú železné vozy a sú silní.“