Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

41. kapitola

1 Nádej, že ho budeš mať, je klamlivá. Či už pohľad na jeho zjav nevyvoláva mdlobu? 2 Nikto nie je taký odvážny, aby sa proti nemu postavil. Kto by už potom predo mnou obstál?41,2 Jób 9,4; 40,4 3 Kto mi niečo prvý dal, aby som sa mu musel odmeniť? Veď všetko pod nebom mi patrí.41,3 Ex 19,5; Dt 10,14; Ž 24,1; 50,12; Rim 11,35 4 Nebudem mlčať o jeho údoch ani o jeho obrovskej sile, ani o kráse jeho vzrastu. 5 Kto ho zbavil panciera, kto prenikol za dvojitý rad jeho zubov? 6 Kto otvoril vráta jeho papule? Vôkol jeho zubov je hrôza. 7 Jeho chrbát je ako rady štítov, sú tesne uzavreté a zapečatené. 8 Jeden k druhému tak priliehajú, že ani vietor neprenikne medzi ne. 9 Navzájom sú pospájané, sú zopnuté, nedajú sa rozdeliť. 10 Keď kýchne, zapaľuje sa svetlo, oči má ako riasy rannej zory.41,10 Zj 9,17 11 Z papule mu vychádzajú pochodne, prskajú ohnivé iskry. 12 Z nozdier sa mu valí dym ako spod rozdúchaného kotla alebo ako z tŕstia.41,12-13 Ž 18,9 13 Jeho dych rozpaľuje uhlíky, z papule mu šľahá plameň. 14 V jeho šiji prebýva sila, hrôza pred ním tancuje. 15 Laloky jeho tela k sebe priliehajú, sú na ňom ako odliate, netrasú sa. 16 Jeho srdce je tvrdé sťa skala, nepoddajné ako spodný mlynský kameň. 17 Keď vstane, mocní sa strachujú, keď ničí, strácajú hlavu. 18 Ak ho aj meč zasiahne, bezvýsledne, podobne kopija, šíp aj oštep. 19 Železo považuje za slamu, bronz za práchnivé drevo. 20 Strela z luku ho nedonúti zutekať, kamene z praku sa na ňom menia na plevy. 21 Kyjak mu pripadá ako steblo, chveniu oštepa sa iba smeje. 22 Naspodku má akoby ostré črepiny, ťahá sa v blate ako mlátiaci cep. 23 Hlbinu sťa hrniec do varu uvádza, more používa ako fľaštičku na voňavku.41,23 Ez 32,2 24 Za sebou zanecháva žiarivú dráhu, takže prahlbina pripomína šedivú hlavu. 25 Na zemi ho nemožno k ničomu pripodobniť, tak je utvorený, že nepozná strach. 26 Na všetko pyšné pozerá zhora, kráľom je nad všetkými šelmami.“