37. kapitola
1 Zaiste sa mi pri tom trasie srdce, zo svojho miesta ide vyskočiť. 2 Dobre počúvajte burácanie jeho hlasu, dunenie, ktoré vychádza z jeho úst.37,2 Ž 29,3-9 3 Pod celé nebo ho vypustí, jeho svetlo sa dostane do všetkých kútov zeme.37,3 Mt 24,27 4 Potom jeho zvuk zarachotí, vznešeným hlasom zahrmí hrom, bleskom nebráni, keď počuť jeho hlas. 5 Boží hlas záhadne hrmí, koná veľké veci, ale my ich nepoznáme.37,5 Jób 5,9; 26,14 6 Snehu hovorí: ‚Padaj na zem.‘ Dážď i lejak dokazujú jeho moc.37,6 Ž 147,16 7 Na ruku každého človeka dáva pečať, aby všetci ľudia jeho dielo poznali. 8 Zver zalieza do brlohu, vo svojich norách prebýva.37,8 Ž 104,21n 9 Z komnaty vychádza víchrica, so severnými vetrami prichádza chlad. 10 Božím dychom vzniká ľad a vodná hladina zamŕza.37,10 Jób 38,29n 11 Vlahou obťažkáva oblak a mrak rozptyľuje blesky. 12 Tento kolobeh sa ustavične opakuje podľa jeho príkazov, aby sa splnilo všetko, čo im na povrchu celej zeme prikazuje.37,12 Ž 148,8 13 Zosiela to buď ako trest, alebo na prospech jeho zeme ako prejav milosrdenstva. 14 Toto počúvaj, Jób, postoj a uvažuj o Božích divoch!37,14 Ž 8,4; 111,2-4 15 Vari vieš, ako im Boh dáva príkazy, že jeho oblak vydáva svetlo? 16 Vari vieš, ako sa vznášajú oblaky, úžasné diela toho, ktorý je dokonalý v poznaní,37,16 Prís 8,28 17 ktorého šat sa rozohreje, keď sa zem vetrom z juhu upokojí? 18 Môžeš ako on rozťahovať oblaky pevné ako liate zrkadlo? 19 Daj nám poznať, čo mu máme povedať, pre tmu sa nevieme pripraviť. 20 Azda mu niekto povie: ‚Chcem hovoriť!‘? Vari povedal, že chce byť pohltený? 21 Teraz však nevidno svetlo, ono zasvieti medzi mrakmi, keď zaveje vietor a prečistí ich. 22 Zo severu prichádza zlatistá nádhera, okolo Boha je hrozivá veleba.37,22 Júd 1,25 23 Všemohúceho nenachádzame, veľká je jeho moc; právom a veľkosťou svojej spravodlivosti neubližuje. 24 Preto sa ho ľudia boja, na nikoho, kto je múdry vo vlastných očiach, neberie ohľad.“