31. kapitola
1So svojimi očami som uzavrel zmluvu,ako by som sa teda mohol obzerať za pannou?2Aký je za to údel od Boha z výsostia aké dedičstvo od Všemohúceho na výšinách?3Či nešľachetným nehrozí skazaa páchateľovi bezprávia nešťastie?4Vari sa on nepozerá na moje cestya všetky moje kroky nepočíta?5Ak som si počínal nečestne,ak sa moja noha ponáhľala zradiť,6potom nech ma Boh odváži na váhach spravodlivostia nech zvie, že som bezúhonný.7Ak sa môj krok odchýlil od cestya moje srdce šlo za tým, čo oči vidia,a na moje dlane prilipla nejaká škvrna,8nech potom iný zje, čo ja zasejema moje potomstvo nech je vykorenené!9Ak ma srdce zviedlo za ženou až tak,že som striehol pri susedových dverách,10nech moja žena melie pre inéhoa iní nech sa nad ňou skláňajú.11Veď to je nehanebnosťa previnenie, ktoré patrí na súd,12bol by to oheň spaľujúci až po Abaddon,ktorý ničí od koreňa všetko, čo som získal.13Ak som svojmu sluhovi alebo slúžkepri spore so mnou odoprel právo,14čo urobím, keď Boh povstanea ako budem odpovedať, keď ma bude skúmať?15Vari ten, čo ma v matke utvoril, neutvoril aj jeho?Nie je to ten istý, ktorý nás stvárnil v lone matky?16Ak som sa od želania chudobných odvracal,ak som oči vdovy nechal vyhasnúť,17ak som sám jedával svoj krajec chlebaa sirota z neho nejedla18— veď od mladosti ma vychovával ako oteca od lona mojej matky viedol —;19ak som sa díval na hynúceho bez odevua na chudobného bez prikrývky,20ak mi nedobrorečili jeho bedrá,ak sa nezohrial vlnou pri strihaní mojich oviec,21ak som sa rukou zahnal na sirotu,lebo som sa spoliehal na pomoc v bráne,22nech mi rameno z pleca odpadnea ruka sa mi z kĺbu vylomí.23Veď pohroma od Boha je mojím postrachom,nemôžem zniesť jeho vznešenosť.24Ak som svoju dôveru vkladal do zlataa žltému kovu som hovoril: ‚Ty si moja nádej,‘25ak som sa tešil, že mám veľké bohatstvo,že moja ruka nadobudla veľký zisk,26ak som videl žiariť slnečné svetloa mesiac ako nádherne putuje po oblohe,27ak ma tajne zviedlo moje srdce,takže som im rukou poslal bozk,28aj to by bolo previnenie, ktoré patrí na súd,pretože tým by som zaprel Boha z výsosti.29Vari som mal radosť z nešťastia človeka, čo ma nenávidel,a jasal som, keď ho stihlo zlé?30Nedovolil som svojim ústam zhrešiť tým,že by som bol na neho zvolával kliatbu.31Vari hovorili chlapi v mojom stane:‚Kiežby nám dal z mäsa, veď nie sme sýti!‘?32Cudzinec nikdy nenocoval na ulici,pocestnému som vždy otvoril dvere.33Ak som skrýval svoje hriechy, ako to robia ľudia,a tak som v hrudi utajil svoju vinu,34potom nech mlčím a nevyjdem z dverí,veď by som sa triasol pred veľkým davoma bál by som sa pohŕdania príbuzných!35Kiežby ma niekto počúval! Tu je moje posledné slovo!Nech mi Všemohúci odpovie! Žalobný spis svojho odporcu36by som určite na pleci niesola priviazal by som si ho na hlavu ako veniec!37O všetkých svojich krokoch by som mu porozprávala ako vojvodca by som k nemu pristúpil!38Ak proti mne kričí moja roľaa vedno s ňou jej brázdy plačú,39ak som z jej úrody jedol a nezaplatila jej majiteľov umoril,40nech namiesto pšenice bodľač zarodía namiesto jačmeňa burinu.“Tu sa končia slová Jóba.