31. kapitola
1 So svojimi očami som uzavrel zmluvu, ako by som sa teda mohol obzerať za pannou?31,1 Mt 5,28 2 Aký je za to údel od Boha z výsosti a aké dedičstvo od Všemohúceho na výšinách? 3 Či nešľachetným nehrozí skaza a páchateľovi bezprávia nešťastie? 4 Vari sa on nepozerá na moje cesty a všetky moje kroky nepočíta?31,4 Jób 14,16; 34,21 5 Ak som si počínal nečestne, ak sa moja noha ponáhľala zradiť, 6 potom nech ma Boh odváži na váhach spravodlivosti a nech zvie, že som bezúhonný.31,6 Ž 7,9; 17,2 7 Ak sa môj krok odchýlil od cesty a moje srdce šlo za tým, čo oči vidia, a na moje dlane prilipla nejaká škvrna,31,7 Nm 5,19-22 8 nech potom iný zje, čo ja zasejem a moje potomstvo nech je vykorenené!31,8 Lv 26,16; Mich 6,15 9 Ak ma srdce zviedlo za ženou až tak, že som striehol pri susedových dverách,31,9 Koh 7,26 10 nech moja žena melie pre iného a iní nech sa nad ňou skláňajú.31,10 Dt 28,30; 2Sam 12,11 11 Veď to je nehanebnosť a previnenie, ktoré patrí na súd,31,11 Lv 20,10; Dt 22,22 12 bol by to oheň spaľujúci až po Abaddon31,12 Hebr. Ríša smrti., ktorý ničí od koreňa všetko, čo som získal. 13 Ak som svojmu sluhovi alebo slúžke pri spore so mnou odoprel právo,31,13 Ex 21,2n; Lv 25,39-43; Dt 5,14; Jer 34,8n 14 čo urobím, keď Boh povstane a ako budem odpovedať, keď ma bude skúmať? 15 Vari ten, čo ma v matke utvoril, neutvoril aj jeho? Nie je to ten istý, ktorý nás stvárnil v lone matky?31,15 Prís 14,31; 22,2 16 Ak som sa od želania chudobných odvracal, ak som oči vdovy nechal vyhasnúť,31,16 Jób 29,12 17 ak som sám jedával svoj krajec chleba a sirota z neho nejedla31,17-20 Iz 58,6-7 18 — veď od mladosti ma vychovával ako otec a od lona mojej matky viedol —; 19 ak som sa díval na hynúceho bez odevu a na chudobného bez prikrývky, 20 ak mi nedobrorečili jeho bedrá, ak sa nezohrial vlnou pri strihaní mojich oviec,31,20 Dt 24,13 21 ak som sa rukou zahnal na sirotu, lebo som sa spoliehal na pomoc v bráne, 22 nech mi rameno z pleca odpadne a ruka sa mi z kĺbu vylomí. 23 Veď pohroma od Boha je mojím postrachom, nemôžem zniesť jeho vznešenosť.31,23 Ž 119,120 24 Ak som svoju dôveru vkladal do zlata a žltému kovu som hovoril: ‚Ty si moja nádej,‘ 25 ak som sa tešil, že mám veľké bohatstvo, že moja ruka nadobudla veľký zisk, 26 ak som videl žiariť slnečné svetlo a mesiac ako nádherne putuje po oblohe,31,26 Dt 4,19; Ez 8,16 27 ak ma tajne zviedlo moje srdce, takže som im rukou poslal bozk, 28 aj to by bolo previnenie, ktoré patrí na súd, pretože tým by som zaprel Boha z výsosti. 29 Vari som mal radosť z nešťastia človeka, čo ma nenávidel, a jasal som, keď ho stihlo zlé?31,29 Ž 35,13-14; Prís 24,17; Mt 5,44 30 Nedovolil som svojim ústam zhrešiť tým, že by som bol na neho zvolával kliatbu.31,30 1Pt 3,9 31 Vari hovorili chlapi v mojom stane: ‚Kiežby nám dal z mäsa, veď nie sme sýti!‘? 32 Cudzinec nikdy nenocoval na ulici, pocestnému som vždy otvoril dvere.31,32 Gn 19,2-3; Sdc 19,20-21; Rim 12,13; Heb 13,2; 1Pt 4,9 33 Ak som skrýval svoje hriechy, ako to robia ľudia, a tak som v hrudi utajil svoju vinu,31,33 Gn 3,10-12 34 potom nech mlčím a nevyjdem z dverí, veď by som sa triasol pred veľkým davom a bál by som sa pohŕdania príbuzných! 35 Kiežby ma niekto počúval! Tu je moje posledné slovo!31,35 Dosl. Tu je moje tav (posledné písmeno hebr. abecedy). Nech mi Všemohúci odpovie! Žalobný spis svojho odporcu31,35 Jób 13,22; 23,3-7; 33,6 36 by som určite na pleci niesol a priviazal by som si ho na hlavu ako veniec! 37 O všetkých svojich krokoch by som mu porozprával a ako vojvodca by som k nemu pristúpil! 38 Ak proti mne kričí moja roľa a vedno s ňou jej brázdy plačú, 39 ak som z jej úrody jedol a nezaplatil a jej majiteľov umoril, 40 nech namiesto pšenice bodľač zarodí a namiesto jačmeňa burinu.“ Tu sa končia slová Jóba.