3. kapitola
Rozhovor s priateľmi
Jób preklína deň svojho narodenia
1 Potom sa Jób ozval a zlorečil dňu svojho narodenia, 2 keď povedal: 3 „Nech zhynie deň, keď som sa narodil, a tá noc, čo povedala: ‚Chlapec sa počal.‘3,3 Jer 15,10; 20,14-18 4 Nech stemnie ten deň, nech sa oň nezaujíma Boh zhora, nech naň nezasvieti ani lúč svetla. 5 Nech si ho kúpi tma, nech na ňom spočinie tieň smrti a nech sa ho cez deň zmocnia chmáry.3,5 Jób 10,21-22; 28,3; Ž 23,4; Iz 9,2; Lk 1,79 6 Tú noc nech schytia temnoty, nech sa neraduje medzi dňami roka a nech sa nezaráta do počtu mesiacov. 7 Nech je tá noc neplodná, nech v nej nezaznie nijaký jasot, 8 nech ju preklínajú tí, čo zlorečia dňu, čo sú schopní zobudiť Leviatana3,8 Bájny morský netvor (porov. Jób 40,25), ktorý mal pohltiť slnko a tým uvrhnúť svet do temnoty chaosu..3,8 Ž 74,14; 104,26; Iz 27,1 9 Nech sa stemnejú jej večerné hviezdy a nech márne čaká na svetlo, lebo ho neuvidí, ani keď ranná zora otvorí viečka, 10 pretože mi neuzavrela brány materského lona a neskryla predo mnou trápenie. 11 Prečože som sa nenarodil mŕtvy, nezahynul som, len čo som vyšiel z lona matky?3,11 Jób 10,18 12 Prečo ma vzali na kolená a načo ma nadájali prsia? 13 Veď teraz by som nerušene ležal, spal a odpočíval 14 s pozemskými kráľmi a ich radcami, ktorí si stavajú hrobky,3,14 Iz 14,9-11; Ez 26,20; 32,18-30 15 alebo s kniežatami, čo majú zlato a plnia si domy striebrom. 16 Alebo — tak ako potratený a zakopaný plod, vôbec by som nebol, tak ako deti, čo nikdy nevideli svetlo.3,16 Jób 10,19; Ž 58,9; Koh 6,3 17 Tam bezbožníci prestávajú zúriť a odpočívajú vysilení.3,17 Iz 57,2; Zj 14,13 18 Všetkým väzňom tam dajú pokoj, nepočujú hlas dozorcu. 19 Je tam malý aj veľký; a otrok je slobodný od svojich pánov. 20 Prečo zmorený dostáva svetlo a načo je život zatrpknutým v duši, 21 čo čakajú na smrť, ktorá neprichádza? Hľadajú ju síce viac ako ukryté poklady,3,21 Sir 30,17; Zj 9,6 22 čo sa radujú, ba plesajú, keď nájdu hrob. 23 Prečo dostáva svetlo muž, pred ktorým je skrytá vlastná cesta, a za ktorým ju Boh uzavrel?3,23 Jób 19,8 24 Lebo mal by som jesť, ja však vzdychám a môj nárek sa valí ako voda.3,24 Ž 42,4; 80,6; 102,10 25 Veď ma postihlo to, čoho som sa hrozil, a to, čoho som sa bál, prichádza na mňa. 26 Nemám pokoj, utíšenie ani oddych, ale prišiel zmätok.“