Predchádzajúca kapitola

28. kapitola

Pieseň o múdrosti

1 Jestvuje nálezisko striebra a miesto, kde sa prečisťuje zlato.
2 Železo sa ťaží zo zeme a meď sa taví z rudy. 3 Človek prekonáva tmu a v najvzdialenejších miestach vyhľadáva kamene ukryté v temnote. 4 Šachtu hĺbia ďaleko od obývaných miest, zabudnutí bez pôdy pod nohami visia a hojdajú sa ďaleko od ľudí. 5 Zem, z ktorej inak pochádza chlieb, je v hĺbke spustošená akoby ohňom. 6 Jej skaly sú ložiskom zafírov a sú tam zrnká zlata. 7 Chodník ta ani dravec nepozná a oko jastraba ta nedovidí. 8 Pyšné šelmy po ňom nešliapali ani lev sa po ňom neprechádzal. 9 Človek siahol rukou po tvrdom kameni a od základov vyvracia vrchy, 10 do skál vytesal chodby a tak jeho oko uvidelo všetko, čo je drahocenné. 11 Zamedzil presakovanie riek a to, čo je skryté, vyniesol na svetlo. 12 No múdrosť — kde ju možno nájsť? Sídlo rozumnosti — kde sa nachádza? 13 Človek nepozná jej cenu a v krajine živých sa nenachádza. 14 Prahlbina hovorí: ‚Vo mne sa nenachádza.‘ More hovorí: ‚U mňa jej niet.‘ 15 Nedá sa zaplatiť rýdzim zlatom a striebro nevyváži jej cenu. 16 Nedá sa vymeniť ani za zlato z Ofíru, ani za drahocenný ónyx alebo zafír. 17 Nedá sa porovnať so zlatom ani s drahým sklom, ani vymeniť za predmety zo zlata. 18 Koraly a krištáľ sa ani nespomenú, cena múdrosti je nad perly. 19 Nedá sa porovnať s kúšskym topásom ani čistým zlatom vyvážiť. 20 No a táto múdrosť — odkiaľ prichádza? A sídlo rozumnosti — kde sa nachádza? 21 Pred očami všetkých živých je zahalená, skrytá aj pred vtáctvom nebies. 22 Abaddon a smrť povedali: ‚Len správa o nej sa nám dostala do uší.‘ 23 Boh však rozumie jej ceste a on vie, kde ju možno nájsť. 24 Veď on až do končín zeme dovidí, pozoruje všetko pod nebom. 25 Keď určil vetru jeho váhu a mierkou vody odmeral, 26 keď dažďu stanovil poriadok a blesku s hromom určil cestu, 27 už vtedy ju videl a o nej rozprával, pevne ju ustanovil a preskúmal. 28 Človeku potom povedal: ‚Pozri, bázeň pred Pánom, to je múdrosť, a strániť sa zlého — to je rozumnosť.‘“