Predchádzajúca kapitola

27. kapitola

1 Jób pokračoval vo svojich výrokoch takto: 2 „Tak, ako že žije Boh, ktorý mi odňal právo, a Všemohúci, ktorý mi roztrpčil dušu, 3 kým ešte dýcham a Boží dych je v mojich nozdrách, 4 moje pery nevyslovia neprávosť a môj jazyk nevypovie lož. 5 V nijakom prípade vám nedám za pravdu! Kým nezomriem, svojej bezúhonnosti sa nevzdám! 6 Svoju spravodlivosť som pevne uchopil a nepustím ju, moje srdce mi nevyčíta nijaký z mojich dní. 7 Môj nepriateľ nech je ako bezbožník a môj protivník ako zločinec. 8 Lebo akú nádej na korisť má podliak, keď Boh ukoristí jeho dušu? 9 Azda Boh počuje jeho krik, keď bude v úzkych? 10 Vari sa môže tešiť zo Všemohúceho a neustále vzývať Boha? 11 Ukážem vám, čo je v Božej moci, neskryjem, ako si počína Všemohúci. 12 Veď vy všetci ste to videli, tak prečo ste tak veľmi nadutí? 13 Toto je údel bezbožníka od Boha a dedičstvo, ktoré dostanú násilníci od Všemohúceho: 14 Ak má aj mnoho synov, zahynú mečom a jeho potomstvo sa nenasýti chleba. 15 Tých, čo ho prežijú, smrť pochová, jeho vdovy ho nebudú oplakávať. 16 Aj keď nahromadí striebra ako prachu a šatstva ako hliny, 17 pripraví to pre spravodlivého, ktorý si ho oblečie, a striebro pre nevinného, ktorý si ho podelí. 18 Dom si postavil ako pavúk a z lístia si urobil prístrešok. 19 Boháč si ľahne, ale už nikdy viac to neurobí, prv ako by otvoril oči, niet ho. 20 Hrôza ho zastihne ako povodeň, víchrica ho zachytí uprostred noci. 21 Odnesie ho prudký vietor z východu a je preč, z miesta, kde sa nachádzal, zmetie ho. 22 Keď sa na neho nemilosrdne vrhne, ozlomkrky z jeho moci uniká. 23 Budú nad ním spínať ruky a vypískajú ho z miesta, kde bol.