Predchádzajúca kapitola

26. kapitola

Deviata reč Jóba

1 Nato Jób odpovedal takto:
2 „Ako si len pomohol tomu, kto nemá síl! Rameno bezmocného si ratoval! 3 Ako si len poradil nemúdremu a naplno prejavil porozumenie! 4 Komu si vyrozprával slová a v akom duchu to hovoríš? 5 Duchovia mŕtvych sa chvejú dolu, pod vodami, aj všetci, čo tam prebývajú. 6 Pred ním je podsvetie obnažené a ríša smrti nie je prikrytá. 7 On rozprestiera sever nad prázdnotou, zem zavesil nad ničím. 8 Vodu viaže vo svojich mrakoch a oblak sa pod ňou neroztrhne. 9 Pohľad na trón zakrýva tak, že rozostiera nad ním svoj oblak. 10 Vodnú hladinu obkolesuje medzou až tam, kde hraničí svetlo a tma. 11 Nebeské stĺpy sa chvejú a sú ohromené jeho pohrozením. 12 Svojou mocou rozbúril more a svojou bystrosťou roztrieskal Rahaba. 13 Jeho duch okrášlil nebesia, jeho ruka prebodla unikajúceho hada. 14 Pozri, toto sú len útržky jeho konania, začuli sme o tom len šepkanie. Kto však pochopí hromový hlas jeho hrdinskej sily?“