26. kapitola
Deviata reč Jóba
1Nato Jób odpovedal takto:2„Ako si len pomohol tomu, kto nemá síl!Rameno bezmocného si ratoval!3Ako si len poradil nemúdremua naplno prejavil porozumenie!4Komu si vyrozprával slováa v akom duchu to hovoríš?5Duchovia mŕtvych sa chvejú dolu, pod vodami,aj všetci, čo tam prebývajú.6Pred ním je podsvetie obnaženéa ríša smrti nie je prikrytá.7On rozprestiera sever nad prázdnotou,zem zavesil nad ničím.8Vodu viaže vo svojich mrakocha oblak sa pod ňou neroztrhne.9Pohľad na trón zakrýva tak,že rozostiera nad ním svoj oblak.10Vodnú hladinu obkolesuje medzouaž tam, kde hraničí svetlo a tma.11Nebeské stĺpy sa chvejúa sú ohromené jeho pohrozením.12Svojou mocou rozbúril morea svojou bystrosťou roztrieskal Rahaba.13Jeho duch okrášlil nebesia,jeho ruka prebodla unikajúceho hada.14Pozri, toto sú len útržky jeho konania,začuli sme o tom len šepkanie.Kto však pochopí hromový hlas jeho hrdinskej sily?“