23. kapitola
Ôsma reč Jóba
1 Nato Jób odpovedal takto: 2 „Aj dnes sú moje myšlienky trpké, ale svoje vzdychanie ovládam.23,2 Jób 7,11; 10,1 3 Keby som len vedel, kde ho nájsť! Išiel by som až do jeho príbytku, 4 predložil by som mu svoj spor a ústa by som mal plné dôkazov. 5 Rád by som spoznal slová, ktorými odpovie, a pochopil, čo mi oznámi.23,5 Jób 38,1–41,26 6 Azda by sa z celej sily so mnou prel? Nie! Len by si ma všimol. 7 Tam uňho môže priamy človek uvádzať dôvody. Tam by som navždy unikol svojmu sudcovi.23,7 Jób 13,13 8 Nuž, ale keď kráčam vpred, niet ho, keď idem späť, nenachádzam ho,23,8 Ž 10,1 9 keď koná naľavo, nevidím ho, keď zahne napravo, nespozorujem ho.23,9 Ž 89,47; Iz 8,17 10 Veď on dobre vie, kadiaľ chodím, keď ma preskúša, vyjdem ako zlato.23,10 Ž 139,1-6; Prís 17,3; Jk 1,12; 1Pt 1,7 11 Jeho stopy sa držala moja noha, jeho cestou som šiel a neodbočil.23,11 Ž 17,3-5; 44,19 12 Jeho príkaz neopúšťam, jeho slová si cením nad vlastné zásady.23,12 Jób 22,22; Jer 15,16; Jn 4,32.34 13 Drží sa jedného, kto ho presvedčí? Veď si robí, čo sa mu zachce.23,13 Ž 115,3; Iz 46,10; Dan 4,32 14 No on splní to, čo mi určil a na mysli má ešte veľa takýchto vecí. 15 Preto sa jeho prítomnosti desím, len čo na to pomyslím, trasiem sa pred ním.23,15 Ž 119,120 16 To Boh moje srdce skormútil a Všemohúci mi nahnal hrôzu. 17 Veď ma nenivočí tma ani vlastný výzor, ktorý pokrýva temnota.