22. kapitola
Tretia reč Elifaza
1Nato Elifaz z Temánu odpovedal takto:2„Môže azda muž osožiť Bohu?Veď aj múdry osoží len sebe!3Vari má Všemohúci potešenie z toho, keď si spravodlivý,alebo má z tvojich bezúhonných ciest úžitok?4Vari ťa posudzuje podľa tvojej bohabojnostia podľa toho sa s tebou súdi?5Či nie je priveľká tvoja zlobaa tvoje neprávosti nemajú konca?6Veď bezdôvodne berieš záloh od svojich bratova nahým vyzliekaš šaty.7Nenapojíš ustatého vodoua hladnému odopieraš chlieb.8Krajinu bude vlastniť ten, kto je pracovitý,a ten, koho Boh milostivo prijal, bude v nej bývať.9Ty si však vdovy naprázdno posielal preča ramená sirôt si lámal.10Preto ťa obklopujú nástrahya opantáva náhly strach11alebo taká tma, že nevidíša záplava vody ťa zakryje.12Vari nie je Boh na výšinách nebies?Pozri len na najvzdialenejšie hviezdy — ako sú vysoko!13Ty však hovoríš: ‚Čože Boh vie?Môže vari súdiť cez mraky?14Oblaky sú mu úkrytom, preto nevidí,tak si kráča po nebeskej klenbe.‘15Chceš sa azda držať pradávnych ciest,po ktorých chodili lotri,16čo boli predčasne vytrhnutía ich základy odplavila rieka?17Bohu hovoria: ‚Odstúp od nás!‘Čo im teda urobí Všemohúci?18No on im naplnil domy dobrými vecami.Aj tak nech sú však odo mňa ďaleko plány bezbožných!19Spravodliví to uvidia, budú sa tešiťa nevinný sa im vysmeje:20‚Či to nie je tak, že naši odporcovia sú zničenía ich zvyšky pohltil oheň?‘21Zblíž sa s Bohom a budeš mať pokoj.Potom zakúsiš blahobyt.22Prijmi poučenie z jeho ústa vezmi si k srdcu jeho slová.23Ak sa vrátiš k Všemohúcemu, zveľadí ťa.Vzdiaľ neprávosť od svojho stanu24a zahoď zlato do prachu,zlato z Ofíru pokladaj za riečny štrk!25Vtedy bude Všemohúci tvojím zlatoma tvojím vyberaným striebrom.26Potom sa budeš tešiť zo Všemohúcehoa pozdvihneš tvár k Bohu.27Poprosíš ho a vypočuje ťaa ty splníš, čo si mu sľúbil.28Čo rozhodneš, to sa stane,a nad tvojimi cestami zažiari svetlo.29Keď budú iní skľúčení, povieš: ‚Hor sa!‘Veď on zachráni tých, ktorým sa únavou zatvárajú oči!30Vyslobodí toho, kto nie je bez viny,bude zachránený pre čistotu tvojich rúk.“