22. kapitola
Tretia reč Elifaza
1 Nato Elifaz z Temánu odpovedal takto: 2 „Môže azda muž osožiť Bohu? Veď aj múdry osoží len sebe! 3 Vari má Všemohúci potešenie z toho, keď si spravodlivý, alebo má z tvojich bezúhonných ciest úžitok?22,3 Jób 35,7 4 Vari ťa posudzuje podľa tvojej bohabojnosti a podľa toho sa s tebou súdi? 5 Či nie je priveľká tvoja zloba a tvoje neprávosti nemajú konca? 6 Veď bezdôvodne berieš záloh od svojich bratov a nahým vyzliekaš šaty.22,6 Ex 22,25-26; Dt 24,10n; Jób 24,9n; Ez 18,12 7 Nenapojíš ustatého vodou a hladnému odopieraš chlieb.22,7 Iz 58,7; Mt 25,42-43 8 Krajinu bude vlastniť ten, kto je pracovitý, a ten, koho Boh milostivo prijal, bude v nej bývať. 9 Ty si však vdovy naprázdno posielal preč a ramená sirôt si lámal.22,9 Jób 31,16-18 10 Preto ťa obklopujú nástrahy a opantáva náhly strach22,10 Jób 6,4; 13,21 11 alebo taká tma, že nevidíš a záplava vody ťa zakryje.22,11 Jób 19,8; Ž 69,3; Jon 2,4 12 Vari nie je Boh na výšinách nebies? Pozri len na najvzdialenejšie hviezdy — ako sú vysoko!22,12 Koh 5,1 13 Ty však hovoríš: ‚Čože Boh vie? Môže vari súdiť cez mraky?22,13 Ž 73,11; 94,7 14 Oblaky sú mu úkrytom, preto nevidí, tak si kráča po nebeskej klenbe.‘ 15 Chceš sa azda držať pradávnych ciest, po ktorých chodili lotri, 16 čo boli predčasne vytrhnutí a ich základy odplavila rieka?22,16 Gn 7,21; Jób 15,32; Mt 24,39 17 Bohu hovoria: ‚Odstúp od nás!‘ Čo im teda urobí Všemohúci?22,17 Jób 21,14 18 No on im naplnil domy dobrými vecami. Aj tak nech sú však odo mňa ďaleko plány bezbožných!22,18 Jób 21,16 19 Spravodliví to uvidia, budú sa tešiť a nevinný sa im vysmeje:22,19 Ž 58,11; 107,42 20 ‚Či to nie je tak, že naši odporcovia sú zničení a ich zvyšky pohltil oheň?‘ 21 Zblíž sa s Bohom a budeš mať pokoj. Potom zakúsiš blahobyt. 22 Prijmi poučenie z jeho úst a vezmi si k srdcu jeho slová.22,22 Jób 23,12 23 Ak sa vrátiš k Všemohúcemu, zveľadí ťa. Vzdiaľ neprávosť od svojho stanu22,23 Jób 11,14-15; Zach 1,3 24 a zahoď zlato do prachu, zlato z Ofíru pokladaj za riečny štrk!22,24 1Krľ 9,28; Mt 6,19-21 25 Vtedy bude Všemohúci tvojím zlatom a tvojím vyberaným striebrom.22,25 Jób 31,24; Ž 16,5-6; Iz 33,6 26 Potom sa budeš tešiť zo Všemohúceho a pozdvihneš tvár k Bohu.22,26 Jób 11,15; 27,10 27 Poprosíš ho a vypočuje ťa a ty splníš, čo si mu sľúbil.22,27 Ž 66,13 28 Čo rozhodneš, to sa stane, a nad tvojimi cestami zažiari svetlo. 29 Keď budú iní skľúčení, povieš: ‚Hor sa!‘ Veď on zachráni tých, ktorým sa únavou zatvárajú oči!22,29 Mt 23,12; Lk 1,52; 1Pt 5,5 30 Vyslobodí toho, kto nie je bez viny, bude zachránený pre čistotu tvojich rúk.“22,30 Jób 42,8; Ž 18,21