14. kapitola
1Zo ženy zrodený človekžije len krátko, ale je sýty nepokoja.2Rozkvitne ako kvet a zvädne,zmizne ako tieň a neostane stáť.3Ty však na takého upieraš okoa privádzaš ho proti sebe na súd.4Kto urobí z nečistého čisté? Nikto!5Ak sú mu vymerané dni a u teba je počet jeho mesiacov,hranice, ktoré si mu vymedzil, neprekročí.6Nedívaj sa na neho, nech si vydýchne,kým ho ako nádenníka deň nepoteší.7Veď aj strom má nádej,ak ho vytnú, ešte vyrastie a jeho výhonok nezanikne.8Ak aj jeho koreň zostarne v zemia jeho kmeň odumrie v prachu,9len čo zacíti vodu, vypučía ako priesada vyženie mládnik.10Keď však zomrie muž, ostane ležať,keď vydýchne človek, kdeže je už?11Ako keď sa voda stratí z moraa rieka opadne a vyschne,12tak aj človek, ak si ľahol, už nevstane.Kým budú nebesia,ľudia sa zo svojho spánku nepreberú a nevstanú.13Kiežby si ma uschoval v podsvetía ukryl ma, kým tvoj hnev neprestane,vymeral by si mi lehotu a potom si na mňa spomenul.14Ak muž umrie, azda zase ožije?Každý deň svojho boja by som vyčkával, kedy príde striedanie!15Ty by si zavolal a ja by som ti odpovedal,túžil by si po diele svojich rúk.16Teraz by si síce rátal moje kroky,ale nevšímal by si si môj hriech.17Môj zločin by bol zapečatený vo vrecia moju neprávosť by si zatrel.18Dokonca aj hora sa zrúti a rozpadnea bralo sa posunie zo svojho miesta.19Kamene sa drobia pôsobením vody,jej príval vymieľa pôdu,ty však hubíš nádej človeka.20Raz a navždy ho premôžeš a musí odísť,zmeníš mu tvár a pošleš ho preč.21Ak sú jeho synovia vážení, nedozvie sa,ak sú bezvýznamní, nepozná to,22ale aj tak ho celé telo bolía jeho duša nad ním smúti.“