12. kapitola
Štvrtá reč Jóba
1Nato Jób odpovedal takto:2„Vy ste naozaj ľudia, ako sa patrí,a s vami vymrie múdrosť!3Aj ja mám toľko rozumu ako vy, nie som od vás horší,veď komu to nie je jasné?4Svojmu priateľovi som na posmech,ja, ktorý Boha vzývam a dostal som od neho odpoveď.Som na posmech,hoci som spravodlivý a bezúhonný.5Myšlienky tých, čo sú v bezpečí, opovrhujú nešťastímpripraveným pre tých, ktorým sa trasú nohy.6Na pokoji sú stany ničiteľov,v bezpečí sú tí, čo rozhorčujú Boha,čo by chceli Boha mať v hrsti.7Však už len zvierat sa opýtaj a poučia ťa,nebeského vtáctva a porozpráva ti,8alebo rastlinstva zeme a vyučí ťa,morské ryby ti to vyrozprávajú.9Kto by medzi nimi nevedel,že to urobila Hospodinova ruka?10V jeho ruke je duša všetkého živéhoa duch každého ľudského tela.11Či ucho neskúma slováako podnebie úst ochutnáva jedlo?12Či u starcov je múdrosťa či dĺžka dní znamená rozumnosť?13Len Boh má múdrosť a moc,jemu patrí rada a rozumnosť.14Veď čo on zrúca, viac sa nevybuduje,koho on zavrie, tomu viac neotvoria.15Ak zastaví vodu, tá vyschne,ale keď ju pošle, prevráti zem.16On má silu aj zdravý rozum,jemu patrí zvedený aj zvodca.17Radcov necháva ísť bosýcha zo sudcov robí bláznov,18tresty kráľov rušía kráľov priaha do roboty.19Kňazov necháva ísť bosýcha vykoreňuje prastaré rody.20Pripravuje o reč tých, na ktorých sa spoliehame,starcov zbavuje súdnosti.21Na kniežatá vylieva pohŕdaniea opasky mocných ničí.22Odkrýva nepreskúmané hlbiny tmya na svetlo vynáša tiene smrti.23Necháva národy vyrásť a hubí ich,rozširuje ich a potom odprace.24Odoberá rozum vodcom národov zeme,necháva ich blúdiť v pustatinách bez ciest25a tak hmatajú v tme bez svetlaa dopúšťa, aby blúdili ako opití.