Predchádzajúca kapitola

12. kapitola

Štvrtá reč Jóba

1 Nato Jób odpovedal takto:
2 „Vy ste naozaj ľudia, ako sa patrí, a s vami vymrie múdrosť! 3 Aj ja mám toľko rozumu ako vy, nie som od vás horší, veď komu to nie je jasné? 4 Svojmu priateľovi som na posmech, ja, ktorý Boha vzývam a dostal som od neho odpoveď. Som na posmech, hoci som spravodlivý a bezúhonný. 5 Myšlienky tých, čo sú v bezpečí, opovrhujú nešťastím pripraveným pre tých, ktorým sa trasú nohy. 6 Na pokoji sú stany ničiteľov, v bezpečí sú tí, čo rozhorčujú Boha, čo by chceli Boha mať v hrsti. 7 Však už len zvierat sa opýtaj a poučia ťa, nebeského vtáctva a porozpráva ti, 8 alebo rastlinstva zeme a vyučí ťa, morské ryby ti to vyrozprávajú. 9 Kto by medzi nimi nevedel, že to urobila Hospodinova ruka? 10 V jeho ruke je duša všetkého živého a duch každého ľudského tela. 11 Či ucho neskúma slová ako podnebie úst ochutnáva jedlo? 12 Či u starcov je múdrosť a či dĺžka dní znamená rozumnosť? 13 Len Boh má múdrosť a moc, jemu patrí rada a rozumnosť. 14 Veď čo on zrúca, viac sa nevybuduje, koho on zavrie, tomu viac neotvoria. 15 Ak zastaví vodu, tá vyschne, ale keď ju pošle, prevráti zem. 16 On má silu aj zdravý rozum, jemu patrí zvedený aj zvodca. 17 Radcov necháva ísť bosých a zo sudcov robí bláznov, 18 tresty kráľov ruší a kráľov priaha do roboty. 19 Kňazov necháva ísť bosých a vykoreňuje prastaré rody. 20 Pripravuje o reč tých, na ktorých sa spoliehame, starcov zbavuje súdnosti. 21 Na kniežatá vylieva pohŕdanie a opasky mocných ničí. 22 Odkrýva nepreskúmané hlbiny tmy a na svetlo vynáša tiene smrti. 23 Necháva národy vyrásť a hubí ich, rozširuje ich a potom odprace. 24 Odoberá rozum vodcom národov zeme, necháva ich blúdiť v pustatinách bez ciest 25 a tak hmatajú v tme bez svetla a dopúšťa, aby blúdili ako opití.