11. kapitola
Prvá reč Cofara
1Nato Cofar z Naamy odpovedal takto:2„Ostane vari také množstvo slov bez odpovede?!Azda sa ten, čo má plno rečí, obháji?3Či tvoje bľabotanie umlčí mužov?Budeš sa posmievať, a nikto ťa nezahriakne?4Veď si povedal: ‚Moje učenie je rýdzea v tvojich očiach som čistý.‘5Kiežby Boh prehovoril,otvoril proti tebe ústa6a porozprával ti tajomstvá múdrosti,lebo sú priveľmi zložité, aby si to pochopil.Vedz teda, že Boh ti odpúšťa viac, ako sa previníš.7Preskúmaš azda Bohaa či bez zvyšku vystihneš dokonalosť Všemohúceho?8Je vyššia ako nebesia. Čo teda chceš robiť?Je hlbšia ako podsvetie. Čo teda môžeš vedieť?9Jej miera je dlhšia ako zema širšia sťa more.10Ak sa priženie, dá ťa uväzniťa zvolá súd, kto mu v tom zabráni?11Veď on vie, kto sú ničomníci,a keď vidí neprávosť, vari jej nevenuje pozornosť?12Tupec môže tak nadobudnúť ostrovtip,ako sa divému oslovi môže narodiť človek.13Ak pripravíš svoje srdcea k nemu vystrieš svoje dlane,14ak vzdiališ neprávosť od svojej rukya v tvojom stane nebude prebývať bezprávie,15potom pozdvihneš svoju nepoškvrnenú tvár,budeš pevným odliatkom z bronzu a nebudeš sa báť.16Zabudneš totiž na trápenie,spomenieš si naň ako na vodu, ktorá odtiekla.17Nad poludnie bude život jasnejší,temnota bude ako ráno.18Potom budeš dúfať, lebo je nádej,rozhliadneš sa a uložíš sa v bezpečí.19Natiahneš sa a nikto ťa nebude znepokojovaťa mnohí si ťa budú chcieť získať.20Bezbožní však stratia zrak,ich útočisko padnea ich nádejou je, že vydýchnu dušu.“