10. kapitola
1Z tej duše sa mi zhnusil život,vypustím zo seba svoju sťažnosť,z horkej duše prehovorím.2Poviem Bohu: ‚Neodsudzuj ma!Daj mi vedieť, prečo vedieš so mnou spor!3Je to podľa teba dobré, že utláčaša opovrhuješ dielom svojich dlaní,a že radu bezbožných svetlom zalievaš?4Máš azda oči človekaa zrak smrteľníka?5Či sú tvoje dni ako dni človekaa tvoje roky ako dni muža,6že sa usiluješ nájsť u mňa previneniea pátraš po mojom hriechu?7Hoci aj vieš, že nie som vinnýa niet nikoho, čo by ma vytrhol z tvojej ruky?8Tvoje ruky ma sformovali, celého ma pospájali,a teraz ma pohltíš?9Pamätaj, prosím, že si ma utvoril ako hlinua vraciaš ma do prachu.10Či si ma nezlial ako mliekoa nenechal zraziť sa ako syr?11Priodel si ma mäsom a kožou,z kostí a šliach si ma utkal.12Dal si mi život, milosťa tvoja starostlivosť strážila môjho ducha.13Tieto veci si ukrýval v srdci,viem, že toto si mal v úmysle,14že ak hreším, spozoruješ toa nenecháš ma bez trestu.15Keď som sa previnil, beda mi!Keby som aj konal spravodlivo,ani tak nemôžem pozdvihnúť hlavu,lebo som sýty potupy.Len sa pozri na tú moju biedu!16Ak zdvihnem hlavu, lovíš ma ako leva obratom ma prekvapíš.17Staviaš nových svedkov a znásobuješ svoj hnev proti mne.Neustále útoky a vojna sú mojím údelom.18Tak prečo si ma vyviedol z lona matky?Skonal by som, ani jedno oko by to nezbadalo.19Bol by som, ako keby ma nikdy nebolo,prevezený z maternice rovno do hrobu.20Nie je vari poskromne mojich dní?Tak teda prestaň a nechaj ma, nech trochu pookrejem,21kým pôjdem a nevrátim sado ríše tmy a tieňov smrti,22do ríše takej tmy, ako je čerň šera smrti,ríše bez poriadku, kde je žiara svetla ako temno tmy.‘“