10. kapitola
1 Z tej duše sa mi zhnusil život, vypustím zo seba svoju sťažnosť, z horkej duše prehovorím.10,1 1Krľ 19,4; Jób 7,11 2 Poviem Bohu: ‚Neodsudzuj ma! Daj mi vedieť, prečo vedieš so mnou spor!10,2 Jób 6,24; Ž 143,2 3 Je to podľa teba dobré, že utláčaš a opovrhuješ dielom svojich dlaní, a že radu bezbožných svetlom zalievaš? 4 Máš azda oči človeka a zrak smrteľníka?10,4 1Sam 16,7 5 Či sú tvoje dni ako dni človeka a tvoje roky ako dni muža, 6 že sa usiluješ nájsť u mňa previnenie a pátraš po mojom hriechu?10,6 Jób 14,16 7 Hoci aj vieš, že nie som vinný a niet nikoho, čo by ma vytrhol z tvojej ruky?10,7 Múd 16,15 8 Tvoje ruky ma sformovali, celého ma pospájali, a teraz ma pohltíš?10,8 Gn 2,7; Ž 119,73; Iz 43,7 9 Pamätaj, prosím, že si ma utvoril ako hlinu a vraciaš ma do prachu.10,9 Gn 3,19; Iz 64,7; Jer 18,6 10 Či si ma nezlial ako mlieko a nenechal zraziť sa ako syr? 11 Priodel si ma mäsom a kožou, z kostí a šliach si ma utkal. 12 Dal si mi život, milosť a tvoja starostlivosť strážila môjho ducha. 13 Tieto veci si ukrýval v srdci, viem, že toto si mal v úmysle, 14 že ak hreším, spozoruješ to a nenecháš ma bez trestu. 15 Keď som sa previnil, beda mi! Keby som aj konal spravodlivo, ani tak nemôžem pozdvihnúť hlavu, lebo som sýty potupy. Len sa pozri na tú moju biedu!10,15 Jób 9,20; Iz 3,11 16 Ak zdvihnem hlavu, lovíš ma ako lev a obratom ma prekvapíš.10,16 Iz 38,13; Oz 13,7 17 Staviaš nových svedkov a znásobuješ svoj hnev proti mne. Neustále útoky a vojna sú mojím údelom. 18 Tak prečo si ma vyviedol z lona matky? Skonal by som, ani jedno oko by to nezbadalo.10,18 Jób 3,11; Jer 20,14-18 19 Bol by som, ako keby ma nikdy nebolo, prevezený z maternice rovno do hrobu. 20 Nie je vari poskromne mojich dní? Tak teda prestaň a nechaj ma, nech trochu pookrejem,10,20 Jób 14,1; Ž 39,14 21 kým pôjdem a nevrátim sa do ríše tmy a tieňov smrti,10,21 2Sam 12,23; Jób 7,9-10; 14,12; 16,22 22 do ríše takej tmy, ako je čerň šera smrti, ríše bez poriadku, kde je žiara svetla ako temno tmy.‘“