Predchádzajúca kapitola

5. kapitola

Uzdravenie chorého pri rybníku

1 Potom bol židovský sviatok a Ježiš vystupoval do Jeruzalema.
2 V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník po hebrejsky nazývaný Betesda, s piatimi stĺporadiami. 3 V nich ležalo množstvo chorých, slepcov, chromých, ochrnutých. 5 Bol tam človek, chorý už tridsaťosem rokov. 6 Keď ho Ježiš videl ležať a spoznal, že je už dlho chorý, opýtal sa ho: „Chceš vyzdravieť?“ 7 Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma zaniesol do rybníka, keď sa zvíri voda; kým ta dôjdem sám, zostúpi predo mnou iný.“ 8 Ježiš mu povedal: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ 9 A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. V ten deň však bola sobota, 10 a tak Židia dohovárali uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“ 11 Ale on im odpovedal: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: ‚Vezmi si lôžko a choď!‘“ 12 Oni sa ho spýtali: „Ktože je ten človek, čo ti povedal: ‚Vezmi si lôžko a choď!‘?“ 13 Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vytratil zo zástupu, ktorý sa zišiel na tom mieste. 14 Potom Ježiš našiel tohto človeka v chráme a povedal mu: „Pozri, ozdravel si! Už nehreš, aby sa ti nestalo niečo horšie!“ 15 Uzdravený odišiel a povedal Židom, že je to Ježiš, kto ho uzdravil. 16 Židia prenasledovali Ježiša aj za to, že to robil v sobotu. 17 Ale Ježiš im povedal: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ 18 Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže rušil sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.

Ježiš — sudca a darca života

19 Ježiš im povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Lebo čo robí Otec, to podobne robí aj Syn.
20 Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí. A ukáže mu väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. 21 Lebo ako Otec kriesi a oživuje mŕtvych, tak aj Syn oživuje, koho chce. 22 Veď Otec nikoho ani nesúdi, lež celý súd odovzdal Synovi, 23 aby si všetci ctili Syna, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. 24 Amen, amen, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. 25 Amen, amen, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. 26 Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby aj on mal život sám v sebe. 27 A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. 28 Nečudujte sa, že prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas 29 a tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život, kým tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. 30 Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem, a môj súd je spravodlivý, pretože nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.

Svedectvá o Ježišovi

31 Ak sám svedčím o sebe, moje svedectvo nie je pravdivé.
32 Iný však svedčí o mne a ja viem, že svedectvo, ktoré o mne vydáva, je pravdivé. 33 Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. 34 Ja však neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste boli spasení. 35 On bol lampou, ktorá horela a svietila, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť pri jej svetle. 36 Ja však mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo, totiž skutky, ktoré mi dal Otec, aby som ich vykonal. Samy skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. 37 A Otec, ktorý ma poslal, sám vydal svedectvo o mne. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani nevideli jeho tvár 38 a jeho slovo nezostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého poslal. 39 Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. 40 Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život. 41 Slávu od ľudí neprijímam, 42 ale vás som poznal, že nemáte v sebe Božej lásky. 43 Ja som prišiel v mene svojho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný vo svojom vlastnom mene, prijali by ste ho. 44 Ako môžete veriť vy, ktorí prijímate slávu jedni od druhých, a nehľadáte slávu od jediného Boha?! 45 Nemyslite si, že ja budem na vás žalovať u Otca. Vaším žalobcom je Mojžiš, do ktorého ste vložili svoju nádej. 46 Lebo keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, veď on písal o mne. 47 Ale ak neveríte jeho písmam, akože uveríte mojim slovám?!“