4. kapitola

Ježiš a Samaritánka

1 Keď sa Ježiš dozvedel, že farizeji počuli, ako získava a krstí viac učeníkov než Ján, 2 hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci, 3 opustil Judsko a odišiel znova do Galiley. 4 Musel však prejsť cez Samáriu. 5 Dostal sa tak do samaritánskeho mesta menom Sychar, blízko pozemku, ktorý dal Jákob svojmu synovi Jozefovi. 6 Tam bola Jákobova studňa. Ježiš bol ustatý z cesty, a tak si sadol k studni. Bolo okolo šiestej hodiny. 7 Tu prišla žena zo Samárie nabrať si vody. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ 8 Jeho učeníci totiž odišli do mesta nakúpiť potravu. 9 Žena Samaritánka mu na to povedala: „Ako to, že ty, Žid, žiadaš odo mňa, Samaritánky, aby som sa ti dala napiť?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. 10 Ježiš jej na to povedal: „Keby si vedela o Božom dare a kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť!‘, ty by si požiadala jeho a on by ti dal živú vodu.“ 11 Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká; odkiaľ teda vezmeš tú živú vodu? 12 Si azda väčší, ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on, jeho synovia i jeho dobytok?“ 13 Ježiš jej povedal: „Každý, kto pije z tejto vody, bude opäť smädný. 14 Kto sa však napije z vody, ktorú mu dám ja, nikdy nevysmädne. Ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ 15 Žena mu povedala: „Pane, daj mi tej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť po vodu.“ 16 On jej povedal: „Choď, zavolaj si muža a príď sem!“ 17 Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Nato jej Ježiš povedal: „Správne si povedala: ‚Nemám muža;‘ 18 lebo si mala piatich mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“ 19 Žena mu odpovedala: „Pane, vidím, že si prorok. 20 Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa mu treba klaňať.“ 21 Ježiš jej odpovedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. 22 Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, pretože spása je zo Židov. 23 Ale prichádza hodina — a už je tu —, keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Veď aj Otec hľadá takýchto ctiteľov. 24 Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v Duchu a pravde.“ 25 Žena mu povedala: „Viem, že prichádza Mesiáš, nazývaný Kristus; keď príde on, všetko nám oznámi.“ 26 Ježiš jej povedal: „Ja som to — ten, čo sa rozpráva s tebou.“ 27 Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou, ani jeden však nepovedal: „Čo od nej chceš?“ alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“ 28 Žena tam nechala svoj džbán, odišla do mesta a hovorila ľuďom: 29 „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som urobila! Nebude to Mesiáš?“ 30 Vyšli teda z mesta a prišli k nemu. 31 Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“ 32 On im však povedal: „Ja mám jesť pokrm, o ktorom vy neviete.“ 33 Tu si hovorili učeníci medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“ 34 Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, čo ma poslal, a dokonať jeho dielo. 35 Vari nehovoríte i vy sami: ‚Ešte štyri mesiace a príde žatva?‘ Hovorím vám, zdvihnite oči a pozrite na polia, že sa už belejú k žatve! 36 Žnec už dostáva mzdu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa rozsievač aj žnec spolu radovali. 37 Lebo v tomto má pravdu príslovie: ‚Jeden rozsieva a druhý žne.‘ 38 Ja som vás poslal žať to, na čom ste nerobili. Iní sa namáhali a vy ste vstúpili do ich práce.“ 39 Mnohí Samaritáni z toho mesta uverili v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som urobila.“ 40 Keď teda prišli k nemu Samaritáni, prosili ho, aby ostal u nich. Ostal tam dva dni. 41 A ešte omnoho viac ich uverilo pre jeho slovo. 42 A žene povedali: „Veríme už nie preto, čo si povedala; veď sme sami počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“
Čítať celú kapitolu
Slovenská biblická spoločnosť © www.biblickaspolocnost.sk. Slovenský ekumenický preklad, štvrté opravené vydanie, 2017.